Žiadna iná historická osobnosť nevzbudila toľko kontroverzie ako postava Ježiša Nazaretského. Sú ľudia, ktorí sa dokonca prikláňajú k názoru, že Ježiš nikdy nežil.
Tvrdia, že je rovnakou mýtickou postavou ako napríklad Herkules, len z nejakého dôvodu im Ježiš vadí omnoho viac :)
Avšak vzhľadom na množstvo historických záznamov, ktoré sa na nám z 1.-2. storočia o Ježišovi zachovalo, drvivá väčšina historikov nepopiera jeho existenciu. Rozchádzajú sa však v názore, kým bol tento muž.
Pre niektorých bol revolucionár, či dokonca prvý komunista, pre ľudí, ktorí inklinujú k východným náboženstvám bol guruom, ktorý sa svojmu umeniu vyučil v Indii. Voľnomyšlienkári ho považujú za chudobného potulného hipisáka, ktorí rozprával príbehy o láske a bratstve všetkých ľudí a tento zoznam nekončí.
Profesor antickej históre na Michiganskej univerzite na dôchodku Paul L. Maier hovorí, že od polovice 20. storočia sa stala populárnou „Ježišova hra“. Spočíva v tom, že si povrchne prečítate evanjeliá (ktoré sú biografiami Ježiša a historicky najspoľahlivejším záznamom o ňom), potom ich na dlhšiu dobu odložíte, zabudnete väčšinu toho, čo ste si prečítali, necháte pracovať svoju fantáziu a vytvoríte si vlastný obraz Ježiša. Ak sa Ježiš, ktorého ste vytvorili, čo najmenej podobá na toho v evanjeliách, bodujete a získate si pozornosť médií a veľkú publicitu. Typickým príkladom je vyhlásenie J.D.Crossana z Ježišovho seminára, že Ježiša nepochovali do hrobu Jozefa z Arimatie, ale jeho telo zožrali psy.
Prečo máme tak veľa rozpoluplných portrétov historického Ježiša? Je to preto, že častokrát učenci uprednostnili svoje predsudky a svetonázor pred serióznou historickou metodológiou. Je zvláštne, že nielen seriózni historici, ale aj takíto ľudia dostávajú veľký priestor na History Channel, Viasat History a podobných kanáloch, ale udivovať by nás to nemalo, lebo senzácie majú väčšiu sledovanosť ako triezvy konzervatívny výskum.
Ako má teda historik zrekonštruovať pravdivý portrét akéjkoľvek historickej osobnosti?
V prvom rade by sa mal zamerať na najstaršie a najdôveryhodnejšie zdroje. Malo by byť jasné, že historické záznamy, ktoré boli napísané pár desaťročí po udalostiach, by mali byť dôveryhodnejšie, ako tie čo boli napísané storočia po udalostiach. Žiaľ, mnohým to jasné nie je. Ako je potom možné, že stále znovu a znovu počúvame odvolávanie sa na apokryfné evanjeliá (tie, čo sa do Biblie nedostali a boli napísané v 2.-5. storočí) ako alternatívu voči kanonickým evanjeliám (tie, čo sa do Biblie dostali a napísali ich v 1.storočí)? Títo učenci, ktorí stále vyťahujú tzv. „stratené evanjeliá“ a snažia sa z nich vytvoriť obraz historického Ježiša mi pripomínajú namrzené deti, ktoré sa hnevajú, že do historickej štúdie o zbojníkovi Jánošíkovi nezahrnuli príbehy o jeho čarovnom opasku, o tom ako mu baba podsypala pod nohy hrach a ako pred popravou zatancoval.
Netvrdím, že historik má ku evanjeliám pristupovať ako ku neomylnej, Bohom inšpirovanej knihe. Stačí ak ku nim bude pristupovať rovnako ako ku hocijakej antickej biografii u ktorej nepredpokladá neomylnosť ani nezaujatosť autora.
Dôležitým je aj historický a kultúrny kontext. Ježiš bol v prvom rade žid. Nemeckí liberálni teológovia v 19.storočí sa kvôli svojmu antisemitizmu snažili Ježiša vytrhnúť z jeho židovských koreňov a preto dostávali karikatúru Ježiša, ktorý bol podobný gréckym filozofom. Nejaký výrok môže znamenať niečo úplne iné v rôznych kultúrach. Napríklad Ježiš sám seba nazýval „syn človeka“. Kto poznal židovské Písma, vedel, že Ježiš sa tým vyhlasuje za Boha. Pre grékov by to naopak znamenalo, že bohom nebol.
Veľmi cenné je, ak máme udalosti potvrdené z viacerých zdrojov, ktoré sú na sebe nezávislé. O Ježišovi máme záznamy nielen v evanjeliách a v Pavlových listoch, ale nejaké základné informácie sa dozvedáme aj od antických historikov. Napríklad, ako nevyvrátiteľný fakt sa akceptuje, že Ježiš zomrel pri ukrižovaní. Nielen preto, že o tom píše Tacitus, Josephus Flavius a iní, ale aj kvôli princípu trapnosti. Znamená to, že ak historici zaznamenali nejakú udalosť, ktorá bola nepríjemná, pravdepodobne je tá správa pravdivá. Samozrejme, treba rozlišovať, kto to písal. Ak bol autor nepriateľsky naladený, je možné, že osobnosť neprávom očierňuje, ale ak to písal obdivovateľ osobnosti a napriek tomu spomenul niečo, čo jeho hrdinu strápňovalo, pravdepodobne písal pravdu. A čo môže byť potupnejšie ako smrť na kríži? V antickom svete navyše verili, že spôsob akým človek zomrel, svedčí o jeho charaktere. Pre židov to bol dôkaz, že človek bol prekliaty Bohom. Preto aj Pavol písal, že posolstvo križovaného Krista je pre židov pohoršením a pre grékov bláznovstvom.
Sú aj ďalšie kritéria, napríklad archeológia môže potvrdiť, vyvrátiť, alebo upresniť písomné záznamy.
Ak sa použije historická metodológia, aký obraz Ježiša dostaneme a aký nedostaneme?
V nasledujúcich článkoch spomeniem spomeniem najpopulárnejšie karikatúry Ježiša a ukážem, že pri serióznom historickom bádaní by takéto karikatúry nevytvorili.
