Ježišovo vzkriesenie je pre historikov záhadou.

O posledných dňoch Ježišovho života a počiatkoch kresťanstva máme v mimobiblických historických zdrojoch pomerne málo informácií. Väčšinu detailov sa dozvedáme z evanjelií a nie je ťažké uhádnuť prečo.

 Antickí kronikári sa venovali prevažne politickým a vojenským udalostiam. Židovský náboženský učiteľ v odľahlej provincii, ktorý nevyvolával politické nepokoje, ich nezaujímal. Takmer isto o ňom rímski historici nevedeli ani v čase ukrižovania. Bol len jedným z mnohých zločincov, ktorí boli odsúdení týmto potupným spôsobom.

Ich pozornosť vzbudila až sekta kresťanov, ktorá sa rýchlo šírila a čoskoro prišli do konfliktu so štátnou mocou. A práve z tohto obdobia máme prvé záznamy nielen o kresťanoch, ale aj o ich zakladateľovi. Najznámejšia je správa Tacita o tom, že cisár Nero obvinil z požiaru Ríma v roku 64 kresťanov a rozpútalo sa kruté prenasledovanie. Tacitus uvádza aj to, že zakladateľ tejto sekty bol popravený v čase keď Pontský Pilát spravoval Judsko, avšak táto škodlivá povera sa začala šíriť najprv v Judsku a krátko na to aj v iných častiach impéria.

Čo sa teda môžeme z historických záznamov dozvedieť o počiatkoch kresťanstva?

Veľký piatok
S istotou vieme, že Ježiš bol ukrižovaný za vlády cisára Tibéria v Jeruzaleme a na následky ukrižovania zomrel.
Tento brutálny spôsob popravy prevzali Rimania od Kartágincov. Obeť bola priklincovaná v takej polohe, že ak sa chcel odsúdenec nadýchnuť, musel sa nadvihnúť. Keď sa už nevládal zdvihnúť, nastala smrť udusením.

Rimania mali vo zvyku nechať obete visieť aj niekoľko dní, ale keďže nastával najväčší židovský sviatok, obete z kríža zvesili. Evanjelisti uvádzajú, že dvom odsúdeným zločincom zlámali kosti na nohách, čo spôsobilo okamžitú smrť udusením. Keďže Ježiš už bol mŕtvy, vojak mu len kopijou prebodol bok.

Veľkonočná nedeľa.
Podľa záznamu evanjelistov, ako prvé prišli k hrobu ženy, ale našli ho prázdny. Anjeli im zvestovali že Ježiš vstal z mŕtvych. Utekali to povedať učeníkom, ale tí im neverili.

Neskôr sa Ježiš učeníkom údajne zjavil, jedávali s ním, dotýkali sa jeho rán a vyučoval ich.

Čo nasledovalo.
Pomerne skoro sa začali šíriť prívrženci Ježiša, ktorí hlásali, že vstal z mŕtvych. Najprv sa kresťanské učenie hlásalo v Judsku, neskôr sa rozšírilo po celej Rímskej ríši. Za toto verejné prehlasovanie vzkrieseného Ježiša boli jeho učeníci od začiatku kruto prenasledovaní a všetci okrem Jána zomreli mučeníckou smrťou.

Mnohí ľudia prijímajú kresťanstvo ako kult ukrižovaného muža, ale to je len časť pravdy. Faktom je, že kríž bol znakom hrôzy a Božieho prekliatia a takýto kult by si nijakých stúpencov nezískal ani medzi Židmi ani pohanmi. Skutočným dôvodom, prečo sa kresťanstvo šírilo bol ten, že to bol kult vzkrieseného mesiáša.

Historici sa už od čias osvietenstva snažia vyriešiť záhadu, čo sa stalo v to nedeľné ráno a napísali o tom stovky kníh. Čo učeníkov motivovalo k tvrdeniu že vstal z mŕtvych?

Kresťania veria, že Boh nadprirodzene Ježiša vzkriesil, ale historici, ktorí nepripúšťajú nadprirodzený zásah prišli s inými možnými vysvetleniami. V 19. storočí bol rozšírený názor, že učeníci ukradli Ježišovo telo a celý príbeh si vymysleli. Keďže luhári sú biedni mučeníci, dnes sa väčšina historikov prikláňa k názoru, že asi mali halucináciu. Ľudia pod veľkým stresom halucinácie naozaj zažívajú, avšak podobne ako sny, každý vidí niečo iné. Učeníci však mali všetci rovnaké videnie vzkrieseného Ježiša, takže halucinácia nie je spoľahlivé vysvetlenie. Navyše, prečo židovskí náboženskí vodcovia nepredložili dôkazy o tom, čo sa stalo s Ježišovým telom? Mali predsa patričnú moc a bolo aj v záujme rímskych úradov zastaviť toto hnutie. A spoľahlivé vyvrátenie zmŕtvychvstania tým, že by našli a predložili Ježišovo telo alebo obstarali verejný dôkaz o jeho odstránení, by bolo bývalo omnoho efektívnejšie ako prenasledovanie.

Nech sa už v to nedeľné ráno stalo čokoľvek, viedlo to ku vzniku kresťanstva. A je paradoxné, že taká významná udalosť ostáva pre historikov nevyriešenou záhadou.