Hlboká ľútosť kanadského premiéra vo mne prebudila svedomie.

Keď Justin Trudeau hlboko oľutoval svoj rasistický čin spred osemnástich rokov a požiadal všetkých Kanaďanov o odpustenie, s hrôzou som si uvedomila, že som sa dopustila omnoho ohavnejších skutkov a svedomie som mala tak otupené,

že nebyť Justina, ani by som vinu nepociťovala.

Pred vyše tridsiatimi rokmi som sa na karneval obliekla ako cigánka, čo bolo nielen rasistické, ale navyše som sa dopustila hanobenia tohto etnika, lebo správne sa nazývajú Rómovia a výraz Cigán je hanlivé pomenovanie. Mohla by som sa vyhovoriť na mladícku nerozvážnosť, keby som nebola o niekoľko rokov neskôr dcéru obliekla na karneval v škôlke ako indiánku. Ospravedlňujem sa Rómom aj pôvodným obyvateľom Ameriky. Hlboko toto rasistické konanie ľutujem a prosím o odpustenie príslušníkov všetkých rás a etník.

S hanbou priznávam, že to nebol jediný môj zločin. Pri inej príležitosti som sa obliekla ako Šeherezáda a dnes viem, že som si schválne vybrala postavu z príbehu, kde moslimský muž odsekával manželkám hlavy, lebo to bol prejav mojej islamofóbie. Moslimská komunita, hlboko to ľutujem, ospravedlňujem sa a snáď mi to môžete odpustiť.

Ospravedlňujem sa aj ryšavým a pehavým. V živote to nemáte ľahké a zažívate častú šikanu. Preto bolo odo mňa mimoriadne necitlivé, keď som si dala kostým Pipi dlhej pančuchy.

Ospravedlňujem sa aj sexuálne obťažovaným ženám, že svojim konaním prispievam k zľahčovaniu tohto problému, keď som sa stotožnila s postavou Šípovej Ruženky.

A aby toho nebolo dosť, podporujem mužský patriarchát a rodové stereotypy, lebo synovi som kúpila kostým Supermana.

V mojej cynickosti som sa zamerala aj na ľudí s rôznym postihnutím, lebo som sa rozhodla znázorniť postavy z rozprávky Dlhý, široký a bystrozraký. Ako keby v spoločnosti nebolo dosť fatfóbie či fatshamingu. Menej inteligentným spolužiakom som sa skrytým spôsobom vysmiala, keď som sa prezentovala ako múdra sova. Viacvážiaci, nadpriemerne vysokí, či iným spôsobom hendikepovaní, hlboko sa ospravedlňujem.

Navyše mám silný pocit bielej nadradenosti, čo som musela zdôrazniť, keď mi nestačil kostým Snehulienky, ale musela som si na tvár ešte aj natrieť biely make-up.

Ľuďom ako ja, nie je sväté nič. Nenechala som na pokoji ani prírodu. Syna som obliekla do kostýmu pandy, čím som zľahčila problém extrémne ohrozeného druhu.

Hlboko svoje konanie ľutujem a prosím o odpustenie celé peoplekind.

 

Autor: Mária Tvrdoňová | pátek 20.9.2019 8:01 | karma článku: 37,26 | přečteno: 1125x