Už od staroveku ľudia verili tomu, že primitívny život môže vzniknúť z neživej hmoty. V stredoveku napríklad verili, že z blata vznikajú žaby a zo zhnitého mäsa červy. Louis Pasteur však dokázal, že ani baktérie nevznikajú samy od seba, ale dostávajú sa napríklad vzduchom do sterilných látok. To že život vám v sterilnom prostredí vzniknúť nemôže, je všeobecný fakt, ktorý nepopiera nijaký vedec. S jedinou výnimkou – chemická evolúcia.
Chemická evolúcia, ktorá sa tiež nazýva abiogenéza totiž tvrdí, že život vznikol samovoľne z neživej hmoty.Iná oblasť je biologická evolúcia, ktorá vysvetľuje ako sa život vyvíjal. Takže najprv mala údajne prebehnúť chemická evolúcia, kedy život samovoľne vznikol a potom mala nasledovať biologická evolúcia, kedy sa bunka začala vyvíjať. Všetky hypotézy abiogenézy sú vlastne návratom ku stredovekému mysleniu.
Raz som so šesť ročným synom pozerala dokument na Discovery o hypotézach vzniku života. Hovorili, že bola praveká kuchyňa a v tej pravekej kuchyni bola chladnička, mraznička, sporák, tlakový hrniec a parný hrniec a v tejto pravekej kuchyni sa varila hmota. Neviem prečo v dokumente zabudli spomenúť, že tam určite bola aj umývačka.
Táto hmota sa varila a varila, zamrzla, udrelo do nej pár bleskov a vznikla DNA. Avšak DNA musí byť oddelená od prostredia a bunkové membrány, ktoré poznáme dnes sú veľmi zložité. Riešením by mohli byť bublifukové bubliny, ktoré tú DNA obalili. (Takže nakoniec nejaký ten saponát praveká kuchyňa predsa len mala). Vo vnútri týchto bublifukových bublín sa vyvíjala DNA a za milíony rokov vznikol život.
Keď som sa pozrela na syna, bolo mi jasné, že je zmätený. Pripomínalo mu to totiž rozprávku o taťkovi Šmoulovi ako navaril nejaký čarovný nápoj. Ale toto nebola rozprávka. Toto bol populárno – náučný program, kde bolo jasné, že to tí ujovia myslia vážne.
Chcem u syna podporovať schopnosť kritického myslenia, tak som mu neurobila prednášku, čo si ja o tom dokumente myslím.
Povedala som mu len toto: „Vy chcete ďalšieho súrodenca, však? A mama s otcom vám nechcú vyhovieť. Však rozdrv si nejakú hmotu, napríklad kamene, povar ich v normálnom hrnci aj tlakovom hrnci a daj ich do mrazničky. Bublifuk máte, tak potom tú hmotu poobaľuj bublifukovými bublinami (ale urob ich veľa, lebo nevieš, v ktorej ti náhodne vznikne život) a postupne ti vznikne DNA, ktorá sa vyvinie na bunku a o milióny rokov budete mať súrodenca.“
Povedal mi: „To je teda hlúposť!“
Niekto to však nazýva vedou.
Je paradoxné, že mnohí dospelí sa už ani nad tým nezamyslia aké je to absurdné. Asi je to tým, že pokiaľ nám tieto rozprávky vtĺkajú do hlavy od malička, po čase sa už ani nezamýšľame nad tým, či to je, alebo nie je pravda, ale berieme to ako fakt. Goebbels vedel o čom hovorí, keď povedal, že tisíc krát opakovaná lož sa stáva pravdou.
Ako argument evolucionisti stále dookola opakujú, že pokiaľ máte dostatočne dlhý čas, možné je čokoľvek, aj to, že slon porodí krokodíly.
Nie je to však pravda. Sú veci, ktoré sa neudejú nikdy, ani keby ste mali miliardy rokov. Napríklad ak pustím predmet z ruky, vždy vďaka gravitácii padne na Zem. Môžem tento pokus opakovať desať krát, tisíc krát, milión krát, vždy padne na Zem.
Podobne je to zo vznikom života z neživej hmoty. Môžete si pripraviť akýkoľvek chemický roztok a čakať ľubovoľne dlhý čas, živá bunka vám sama od seba nevznikne.
Dokonca čas je nepriateľ. O dôvodoch prečo som písala v súvisiacom článku s názvom Bunka - dôkaz, ktorý vyvracia Darwina.
PS: Ospravedlňujem sa, že sa málo zapájam do diskusií. Dôvod je ten, že stále nemám tisíc dukátov a tri príspevky som si už minula. Akonáhle budem mať tisíc dukátov, budem v diskusiách omnoho aktívnejšia.
