Richard Dawkins vo svojej knihe Boží blud tvrdí, že evanjeliá, ktoré opisujú život a slová Ježiša, sú historicky nespoľahlivé. Navyše, poukazuje na ďalšie evanjeliá, ktoré sa do Biblie nedostali a píše o nich nasledovné:
„Čtyři evangelia, která to dotáhla do oficiálního kánonu, byla vybrána víceméně náhodně, z většího vzorku nejméně dvanácti evangelií, mimo jiné i podle Tomáše, Petra, Nikodéma, Filipa, Bartoloměje a Máří Magdalény. Některá z nich, známé Apokryfy té doby, byla oněmi dodatečnými evangelii...“ (1)
Podobne argumentuje vo svojich románoch Dan Brown, lenže ten na rozdiel od Dawkinsa, tvrdí o konšpirácii a potrebe odstrániť nevhodné evanjeliá. Dawkins tvrdí len, že výber bol viacmenej náhodný.
V nasledujúcich tabuľkách som porovnala evanjeliá z hľadiska doby ich vzniku.
Evanjeliá, ktoré sú v Biblii. (kanonické evanjeliá)
| | | |
|---|
| Matúš | | | |
|---|
| Marek | 55-70n.l. | | |
|---|
| Lukáš | | | |
|---|
| Ján | | | |
|---|
Evanjeliá, ktoré nie sú v Biblii. (apokryfné evanjeliá)
Ako to teda bolo s tým výberom, ktoré evanjeliá sa do Biblie dostanú?
Vôbec nebol náhodný, ako tvrdí pán profesor Dawkins. Zo spisov cirkevných otcov, ktorí žili v 2. storočí vieme, že citovali a uznávali iba evanjeliá podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána.
Skúste uhádnuť prečo nikdy necitovali evanjelium podľa Tomáša, Petra, či Filipa? Pozrite sa na tabuľku a hneď vám dôjde prečo. (2)
Netvrdím, že doba vzniku bolo jediným kritériom pri výbere evanjelií. Boli tam viaceré kritériá, ktorým sa v tomto článku nevenujem.
Mnohí namietajú, že doba 30-60 rokov je veľmi dlhá a autori evanjelií si preto nemohli pamätať Ježišove slová a skutky.
Veď si nepamätám čo som večerala predvčerom. Keď pozerám kriminálky, kde sa podozrivých pýtajú na alibi, som prekvapená, že hneď vedia, čo robili v určitú hodinu pred pár dňami, lebo ja by som musela dlho rozmýšľať nad odpoveďou.
Avšak významné udalosti, ktoré na mňa zanechali veľký dojem, si budem pamätať aj po päťdesiatich rokoch. Keď sme pri tých kriminálkach, tak vrah si určite bude detailne pamätať svoj skutok až do konca života. Myslíte si, že učeníci tak ľahko zabudli na to, ako Ježiš otvoril oči slepému? A že za tie tri roky, čo s Ježišom dennodenne chodili, ho poriadne nepochopili?
Okrem toho, oni nemlčali 50 rokov a potom si zmysleli, že napíšu evanjeliá. Oni Ježišovo posolstvo najprv hlásali ústne znovu a znovu, teda ho nemohli zabudnúť.
Tí, ktorí argumentujú dlhou dobou, určite protestujú, aj keď v televízii pozerajú dokumenty o Nežnej revolúcii, či vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR a hovoria: „Čo si Alexander Dubček môže pamätať po toľkých rokoch?
Keďže Václav Havel, Alexander Dubček a iní boli priamo v centre diania, určite vedia o udalostiach Nežnej revolúcie viac ako tí, čo sme len chodili štrngať kľúčmi. A tým sa dostávam k druhému problému- kto bol autorom evanjelií. Boli to ľudia v centre diania, alebo iní? O tom bude môj nasledujúci článok.
Poznámky:
- Dawkins, Richard Boží blud: přináší náboženství útěchu, nebo bolest?/ [z anglického originálu přeložila Zuzana Gabajová].- Vyd. 1.-Praha: Academia, 2009.- 480, s.118
- Dôvod je ten, že v 2. storočí ešte neexistovali.
