Český exulant, ktorý pomohol gramotnosti Slovákov viac ako Štúrovci

V učebniciach dejepisu často zabúdame na osobnosti, ktoré urobili pre národ omnoho viac práce ako mnohí vplyvní ľudia, ktorým v učebniciach venujeme veľký priestor.  Jednou z takýchto osobností boj aj Juraj Tranovský.

Juraj Tranovský pôsobil v Čechách a neskôr na Morave ako rektor školy a evanjelický farár. Avšak po bitke na Bielej hore nastala v Čechách doba temna, kedy všetci, čo neboli ochotní konvertovať na katolicizmus, museli opustiť krajinu.
Tranovský bol jedným z tých, čo nebol ochotný zaprieť svoju vieru, radšej všetko stratil a ako vyhnanec odchádza najprv do Sliezka, ale keď prišlo prenasledovanie aj tam, usadil sa na Slovensku. Český národ stratil odchodom exulantov elitu svojho národa, vrátane Jána Ámosa Komenského, ale čo bolo pre iných strata, pre Slovákov bolo obrovským duchovným a kultúrnym prínosom.
A prečo v nadpise tvrdím, že pomerne neznámy Český exulant sa o gramotnosť Slovákov zaslúžil viac ako Štúrovci?
Po príchode do Liptovského svätého Mikuláša, kde Tranovský žil a kázal až do svojej smrti, vydal v roku 1636 spevník Cithara Sanctorum, medzi ľuďmi nazývaný Tranoscius. Tento Tranoscius bol zbierkou asi 400 duchovných piesní, ktoré boli napísané v češtine, teda v jazyku, ktorému Slováci rozumeli.
V tom čase boli knihy veľmi drahé a pospolitý ľud nemal peniaze na ich kúpu. Avšak jediná kniha, ktorú mali aj v tých najchudobnejších evanjelických rodinách bol práve Tranoscius. Hoci stál asi toľko ako jedna krava, každá rodina si peniaze na jeho kúpu našetrila. A nebola to len kniha, ktorú ľudia doma mali, oni si z nej pravidelne pri domácich pobožnostiach čítali a spievali. Slúžil aj ako rodinná kronika, kde si zapisovali narodenia, sobáše a úmrtia.
P. Dobšinský o tejto knihe napísal: „Poklad to neoceniteľný! Ale ani nebude slovenského domu bez neho! Slovenskí otcovia a hospodári odkladajú si ho v príbytkoch na najvzácnejšie miesto, matere nevydávajú dcéry svoje bez neho. Náš ľud sa neodcudzí od nábožnosti, ani od svojej reči dokiaľkoľvek vo vážnosti je Tranoscius.“
Slovenskí evanjelici túto knihu používali až do 20. storočia a je nesporným faktom, že žiadna iná kniha sa tak nezaslúžila o zachovanie gramotnosti a národného povedomia u pospolitých ľudí ako dielo Juraja Tranovského a za to vám v mene nášho národa ďakujem.