Keď ruský cestovateľ Notovič objavil dôkazy, že Ježiš žil v Indii, mnohým, ktorí by z Ježiša chceli mať východného gurua, povstalo svetielko nádeje.
Avšak ich nádej zhasla, keď láma kláštora poprel, žeby v jeho kláštore existovali nejaké rukopisy o živote Ježiša.
Niektorí to však nevzdali a rozhodli sa, že ten dôkaz musia nájsť. A tak sa swami Abhedanada v roku 1922 vybral na cestu do Kašmíru a Tibetu. Jeho hlavným cieľom bol kláštor Hemis v Ladaku, kde sa rukopisy mali nachádzať. Abhedanada nebol len bežným swami (niečo ako guru, či kňaz v iných náboženstvách), ale priamym učeníkom Ramakrišnu Paramahansu. Mal veľký vplyv a po celom svete založil, alebo viedol niekoľko Vedanta spoločností.
Počas svojej cesty do kláštora urobil veľa fotografií v horách, v snehu, pred kláštorom, pri bráne kláštora spolu s lámom, okrem fotografie rukopisu, kvôli ktorému cestu podnikol. Hoci tvrdil, že rukopis osobne videl, neurobil žiadnu fotografiu, ktorá by to dokazovala. Vo svojej knihe Cesta do Kašmíru a Tibetu však tvrdí, že rukopisy videl, prečítal (možno bol tak zaujatý čítaním, že zabudol na to, že má pri sebe fotoaparát) a zosumarizoval obsah tých rukopisov. Ten obsah je rovnaký ako v Notovičovom románe, okrem pár pasáží. Notovičov Ježiš odmietol kastový systém a učil aj ľudí z tých najnižších kást. Odmietol aj božskú inšpiráciu Véd, hinduistických bohov a modly. V 7. kapitole svojej knihy Notovič píše, že nasledovníci Issu zničili modly a začali uctievať pravého Boha. No a tieto posáže swami Abhedanada vynechal.
Po ňom prišli do kláštora ďalší a ďalší, ktorých menami vás nebudem zaťažovať, lebo výsledok bol ten istý. Nikto nepriniesol nijaký dôkaz (napríklad fotografiu), žeby rukopisy skutočne existovali.
Či už žiaden rukopis nikdy nebol (čo je pravdepodobnejšie), alebo sa stratil (ako tvrdia konšpirátori), faktom je, že nemáme nijaký písomný dôkaz toho, že Ježiš bol v Indii.
Ako sú na tom historické knihy Novej Zmluvy (evanjeliá, ktoré zachovávajú život a učenie Ježiša a kniha Skutkov, ktorá zachytáva dejiny prvej cirkvi.)?
Originály, ktoré boli napísané v 1. storočí, sa nezachovali. Najstaršie zachované fragmenty sú zo začiatku 2. storočia a s pribúdajúcimi storočiami množstvo nájdených rukopisov narastá. Máme tisíce rukopisov z rôznych geografických oblastí, ktoré odborníci porovnávajú. Je úsmevné, keď ľudia, ktorí by chceli mať z Ježiša východného gurua, tvrdia, že v Novej Zmluve boli pasáže o reinkarnácii, ktoré cirkev v stredoveku vypustila. Zachovali sa nám totiž rukopisy Novej Zmluvy z obdobia dávno pred nástupom Vatikánu k moci.
Navyše, narozdiel od Notovičovho románu, v knihách Novej Zmluvy nie sú anachronizmy, ale mohla by som napísať desiatky blogov o tom, ako bol napríklad Lukáš (autor jedného z evanjelií a knihy Skutkov) presný v menách a tituloch rímskych úradníkov, vo zvykoch... a ako archeologické nálezy potvrdzujú informácie, ktoré sú v Novej Zmluve.
Tu však príbeh Ježiša nekončí. Ježiš nemal stráviť v Indii len 18 rokov svojej mladosti.
Láma Abhedanadovi dokonca prezradil tajomstvo, že po svojom vzkriesení (presnejšie po resuscitácii, lebo na kríži údajne nezomrel) Ježiš a jeho učeníci prišli tajne do kláštora. Ježiš sa mal údajne dožiť vysokého veku a zomrieť v Indii. Ak Ježiš zomrel v Indii, mal by tu byť aj jeho hrob. A hľadaniu tohto hrobu sa niektorí intenzívne venovali a aj ho našli.
O tom nabudúce.
