Kritici kresťanstva tvrdia, že keď evanjelisti vytvárali obraz Ježiša, prevzali príbehy z pohanských náboženstiev a dokazujú to početnými podobnosťami medzi životom Ježiša a inými mýtickými božstvami.
Pri povrchnom skúmaní ich argumenty vyzerajú presvedčivo. Keď však problematiku hlbšie preskúmate, táto teória neobstojí, z týchto dôvodov.
1. Žáner evanjelií je iný ako žáner mýtov.
Inak čítate Pána prsteňov a knihu o dejinách Československa, však? Napriek tomu znovu a znovu počúvam argument o Snehulienke, ktorá rovnako ako Ježiš vstala z mŕtvych, či o Troch mušketieroch, ktorých dej sa odohráva na reálne existujúcom mieste podobne ako príbehy o Ježišovi. Keď si však prečítate celé dielo, tak evanjeliá patria do úplne iného žánru ako mýty o božstvách. Upozornil na to aj spisovateľ C.S. Lewis, ktorý prečítal množstvo diel rôznych žánrov.
Lukáš začína svoje evanjelium týmito slovami:„Keďže sa mnohí pokúsili rad-radom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich podali tí, čo od počiatku boli očitými svedkami a stali sa služobníkmi slova - aj ja, ktorý som všetko znova dôkladne zistil, rozhodol som sa, vznešený Teofil, napísať ti to rad-radom, aby si poznal spoľahlivosť rečí, ktorým ťa vyučovali.“
Keď začína písať o službe Jána Krstiteľa a Ježiša, upresní čas a miesto, kedy sa to stalo: „V pätnástom roku panovania cisára Tiberia, keď Pontský Pilát bol vladárom Judska, Herodes tetrarchom Galiley, jeho brat Filip tetrarchom Iturey a Trachonitidy a Lyzaniás tetrarchom Abilény, za veľkňazov Annáša a Kaifáša, ...“
Ako môže niekto Lukášovo rozprávanie prirovnávať k mýtom o umierajúcich a zomierajúcich božstvách, ktoré sú spojené s vegetačnými cyklami?
2. Ježišovi učeníci boli zbožní Židia a pohŕdali pohanskými kultmi.
Myšlienka, že Ježišovi učeníci boli ovplyvnení pohanskými kultmi, bola populárna medzi nemeckými učencami koncom 19. a začiatkom 20. storočia, ale dnes ju už učenci zavrhujú. O to je však viac populárna v laických kruhoch a v rôznych románoch (Dan Brown a pod.)
K máločomu mali zbožní Židia taký odpor ako ku pohanským božstvám. Ak im ich niekto nanucoval, boli ochotní proti tomu bojovať aj na život a na smrť a viaceré povstania v ich dejinách sú toho dôkazom. Predstava, že by sa inšpirovali príbehmi o pohanských bohoch, je úplne absurdná.
Záhadou je, ako mohli nemeckí učenci urobiť takú zásadnú chybu a pravdepodobne to bolo spôsobené ich antisemitizmom, ktorý bol v nemeckom národe hlboko zakorenený a ten ich viedol k tomu, že Ježiša potrebovali odtrhnúť od jeho židovských koreňov.
Ako teda máme pristúpiť ku podobnostiam v Ježišovom príbehu a pohanských mýtoch? Naozaj sú až tak podobné, že to nemôže byť náhoda? Na tieto aj ďalšie otázky odpoviem v nasledujúcich článkoch.
