Dcéra prikvitla domov s oznamom, že prišla pred školu, ale školník im oznámil, že škola je už zamknutá, tak nasadla na vlak a vrátila sa domov.
„To vám o tom včera nepovedali?“
„Večer bol oznam na stránke Edupage, ale ja som si to nekontrolovala.“
„Ani to Mirovi (staršiemu bratovi) nehovor, lebo budem celé dni počúvať hundranie, prečo on do školy musí.“
Našťastie v priebehu dňa krízový štáb rozhodol, že od pondelka sa zatvoria všetky školy, takže starší brat jej závidieť nebude.
Začala som si robiť plány ako tieto „prázdniny“ strávime. Trvanlivé potraviny (ryža, cestoviny, strukoviny...) som nakúpila do zásoby ešte pred tým, ako v panike davy všetko vykúpili, ale bolo potrebné doplniť zásoby čerstvého ovocia a zeleniny. Vyzbrojená respirátorom a rukavicami som sa vybrala do obchodného domu. Všetky predavačky boli bez rúška a pozerali po mne, ako keby som prišla z inej planéty.
Víkend dcéra strávila telefonovaním s kamarátkou a na otázku, či už má urobené všetky úlohy, len odpovedala, že áno.
Otvorím stránku Edupage, kde majú byť zadané úlohy, syn si rýchlo urobí matematiku na celý týždeň a ja sa vytešujem, že ak to pôjde takto rýchlo, budeme mať čas chodiť na výlety do prírody.
Zazvoní mi telefón a matka synovho spolužiaka sa pýta.
„Čau. Angličtinu ste už robili?“
„Tie úlohy v pracovnom zošite zatiaľ nie.“
„Ale ja sa pýtam na tie ďalšie úlohy.“
„Aké ďalšie úlohy?“
„No tie, čo sú na stránke školy.“
„Mirooooo, vy máte úlohy na stránke školy? Kde?“
„Choď na stránku, klikni na Učivo a Úlohy, potom choď na 8. ročník a preklikaj sa ku jednotlivým predmetom.“
Podľa inštrukcií skontrolujeme Angličtinu a zisťujeme, že gramatiku si majú odpísať zo stránky Smartbooks, na stránke Vocabee sa majú prihlásiť pod heslom a urobiť nejaké balíčky a v Alfe majú pripravený test.
Keď po hodine konečne prídeme na to, ako sa na jednotlivé stránky prihlasuje, príde správa na Edupage, že z chémie im pani učiteľka nahrala video s prezentáciou. Dve hodiny skúšame to video v rôznych programoch otvoriť, až zistíme, že sa to nedá, čo potvrdia aj ostatní spolužiaci.
Medzitým počujem vzlykať dcéru.
„Ivka, čo sa ti stalo?“
„Dostala som zo slovenčiny päťku, lebo som do dnes mala poslať slohovú prácu“.
Tlak mi stúpne na 180 a začnem ziapať, že celý víkend sa len pofľakovala a telefonovala s kamarátkou a snáď sa už začne správať zodpovedne.
Nastal čas obeda a stále som ešte nezačala variť. Tak im zadám úlohy a poberiem sa do kuchyne.
Syn začne hundrať, že mu padá sieť a dcére zase vyzváňa telefón, lebo sa s ňou chce spojiť kamarátka.
Poobede zisťujem, že je v tých úlohách taký chaos, že radšej zoberiem papiere, zvýrazňovače a postupne vypisujem všetky úlohy, ktoré dostali cez Edupage a cez stránku školy. Zvýrazním do kedy treba jednotlivé úlohy dokončiť a pripnem ich na tabuľu.
Bilancia dňa: Viac ako 5 hodín sme strávili prípravou na učenie a cca 4 hodiny sme sa učili.
Na druhý deň volá mamina:
„Čau. Prečo dnes Miro nebol na online hodine?“
„Oni dnes mali online hodinu?“
„Áno, večer to učiteľka oznámila.“
„Ale na Edupage žiadna notifikácia neprišla.“
„Učiteľka to zverejnila na stránke školy.“
Aha, tak oni tam nezadávajú úlohy naraz na celý týždeň, ale priebežne to aktualizujú a treba všetky predmety kontrolovať viac krát denne.
Takže proces niekoľkohodinovej prípravy na učenie sa bude opakovať každý deň.
Sadnem za počítač s perom a papierom a syn mi kričí, že keď si otvoril online test, server zamrzol a on skončil s nula bodmi. Keďže išlo o test, dal sa otvoriť iba raz, tak píšem učiteľke správu s prosbou, nech mu ho sprístupní ešte raz.
Medzi tým zisťujem, ktoré z tých domácich úloh má vypracovať do zošita, ktoré má napísať na papier, odfotiť a poslať a hlavne kam to má poslať. Každý učiteľ to chce poslať niekde inde.
Jednu prezentáciu majú poslať cez Office 365, ďalšie referáty na emailovú adresu (správa s vráti s oznámením, že doména neexistuje), niektoré fotky s vypracovanými úlohami cez Edupage atď.
Keď s úspechom absolvujeme rozposlanie úloh, zistím, že dcéra zabudla spraviť test, ktorý mala sprístupnený len dnes. Na smartfóne sa jej otvoriť nedal, my sme okupovali počítač a medzitým na to zabudla. Píšem prosbu učiteľovi, nech jej ho znovu sprístupní.
Ďalší deň za nami, z ktorého sme zase väčšinu času strávili prípravou na učenie a rozosielaním úloh.
Keď už po pár dňoch nabiehame na režim a vieme rýchlo otvoriť Smartbooks, VocaBee, Office365, pripojiť sa na online hodinu cez Teams, urobiť testy v Alfe, na stránku školy pribudne ďalšia úloha, ktorej znenie je tento krát zverejnené v nejakej facebookovej skupine. Beriem do ruky mobil, aby som pani učiteľke napísala, či im ešte nechce zadávať úlohy cez WhatsUpp, Viber, Instagram, Reddit a Vkontakte, ale syn ma ukecia, nech to nerobím.
Od telocvikárky dostanú správu, že ak sa budú nudiť, posiela im telocvikársku abecedu. Jasné, že sa nudia, veď sú doma na prázdninách.
Viete, čo je na tomto všetkom najhoršie? Že vôbec nepreháňam a nič z toho, čo píšem, som si nevymyslela. V skutočnosti je toho ešte omnoho viac.
Ale pribudla aspoň jedna dobrá správa. Dcérina kamarátka pred pár dňami zistila, že úlohy nedostávajú len cez Edupage a keďže do rána do večera dobieha zameškané, dcéra má konečne čas.
