Ako historici zistia, čo sa udialo v dávnej minulosti? - 3.časť

Ako je možné, že dnes poznáme dejiny staroveku omnoho lepšie ako ich poznali pred tristo rokmi? Celé stáročia sa totiž bádatelia spoliehali len na historické knihy, ktoré sa nám z týchto čias zachovali.

Anály či diela historikov však nie sú jediným zdrojom poznania minulosti. Filozofické či teologické spisy sú svedectvom toho, ako ľudia rozmýšľali a čomu verili.

Snáď netreba dodávať, aký dôležitý je literárny žáner. Nikto predsa z ezopových bájok neusúdi, že zvieratá v starom grécku vedeli rozprávať, alebo, že starí Gréci boli takí hlúpi a mysleli si, že zvieratá rozprávajú. Ani by som takú samozrejmú vec nepísala, keby som sa v diskusiách opakovane nestretávala s tým, že diskutujúci robia túto kategorickú chybu pri evanjeliách. Evanjeliá sú čo do žánru životopisy, preto ich netreba posudzovať ako mytológiu. Prirovnávať evanjeliá ku príbehom o Herkulovi je, ako keby ste prirovnávali knihu i dejinách Nemecka k rozprávkam bratov Grimmovcov.

Ale ani pokiaľ ide o legendy, mýty, či ústnu tradíciu, neopláca sa byť príliš kritický. Schliemann vďaka ním objavil Tróju a Evans stotožnil palác, ktorý objavil na Kréte, so slávnym Mínóovým labyrintom.

Rovnako cenným dokumentom pre historikov môžu byť úradné záznamy. Hocaký "zdrap dokumentu" môže osvetliť nejaké fakty. Napríklad za vlády cisára Decia v polovici 3. storočia sa rozpútalo celoplošné prenasledovanie kresťanov v rímskej ríši. Oficiálne to nebolo namierené proti kresťanom, človek sa mohol naďalej hlásiť ku svojej viere, "len" si musel splniť ešte jednu povinnosť – obetovať rímskym bohom. O tomto obetovaní dostali od komisie potvrdenie. Kto si túto povinnosť nesplnil, čakala ho poprava. Archeológovia našli fragmenty týchto potvrdení.

Zoznam dôkazov, ktoré nám môžu odkryť minulosť nekončí. Ako mi raz odpovedal kriminalista, ktorého som sa pýtala, čo môže byť spoľahlivý dôkaz: "Čokoľvek."

Archeológovia objavujú nielen písomné pamiatky, ale hlavne hmotné, ktoré sú nemým svedectvom o kultúre, životných podmienkach, osídlení...Archeológia je mladý vedný odbor. Pred vyše sto rokmi sa nemohla nazvať vedou, lebo sa zameriavala len na hľadanie pokladov a umeleckých diel. Dnes to je však úplne ináč – systematicky odkývajú aj nálezy, ktoré vyzerajú bezcenné, ale majú cennú informačnú hodnotu. Spoliehajú sa pritom na pomoc antropológov, chemikov, etnografov, lingvistov.... Stovky objavených nápisov vedia prečítať vďaka géniom, ktorým sa podarilo rozlúštiť zabudnuté písma a jazyky. A tieto nápisy prekvapivo potvrdili fakty, o ktorých sa predtým pochybovalo.

Stále nové a nové objavy vynášajú na svetlo mená, o ktorých sme predtým čítali v historických záznamoch, alebo aj mená, ktoré sme nepoznali.

Uvediem niekoľko príkladov.

Rimania zanechali v Trenčíne nápis na hradnej skale. Meno veliteľa bolo značne poškodené a nevedeli ho správne prečítať. V roku 1956 objavili v Alžírsku nápis na podstavci sochy tamojšieho rímskeho miestodržiteľa, kde sa opisovala celá jeho vojenská a politická kariéra. Ukázalo sa, že v rokoch 179-180 bol veliteľom rímskej posádky v dnešnom Trenčíne a volal sa Valerius Maximianus.

V roku 1962 skupina talianskych archeológov objavila skalu s nápisom, kde sa píše že túto stavbu dal postaviť ľuďom Cézarei Pontský Pilát, vládca Judska na počesť cisára Tiberia.

V roku 1990 odkryl buldozér (ako isto viete, buldozér nie je typickým nástrojom archeológov) v Jeruzaleme hroby z 1. storočia. Privolaní archeológovia zistili, že v jednom hrobe musel byť pochovaný veľmi vážený muž a nápis odhalil, že išlo o veľkňaza Kaifáša (ten, čo odsúdil Ježiša).

Biblická kniha Skutkov sa tiež dokázala ako mimoriadne historicky a geograficky presná. O tom ako archeológovia potvrdili biblické záznamy by sa dalo napísať desiatky článkov.

Dawkins mal pravdu, že existujú prísne vedecké metódy na odpovedanie otázky, či sa nejaká udalosť v minulosti udiala, alebo nie. A s použitím kritérií, ktoré by historici použili na skúmanie akékoľvek inej udalosti v dejinách, môžeme odpovedať aj na otázku, či máme nejaké dôkazy toho, že Ježiš vstal z mŕtvych.

O historických dôkazoch Ježišovho vzkriesenia bude môj nasledujúci článok. Nebudem argumentovať, že je to pravda, lebo to hovorí Biblia. Budem k biblickým aj mimobiblickým záznamom pristupovať tak, ako ku ktorémukoľvek dokumentu o ktorom nepredpokladám ani že je inšpirovaný Bohom, ani že je bez chýb.

Dá sa pomocou historických metód zrekonštruovať, čo sa v to veľkonočné nedeľné ráno pred dvetisíc rokmi v Jeruzaleme udialo?