Ako big tech spoločnosti porušujú zákon a ohrozujú demokraciu.

Môže si súkromná spoločnosť robiť čo chce? Ak periodiká samé rozhodujú o tom, ktoré články uverejnia a ktoré nie, prečo nemôže to isté robiť Google, Facebook, Youtube a Twitter?

Keď sa prevalila kauza o tom, že tieto spoločnosti sú zaujaté proti konzervatívcom, niektorí argumentovali, že predsa ide o súkromné spoločnosti a vláda sa do nich nemá starať. Nemajú pravdu z týchto dôvodov.

1. Platformy majú imunitu pod podmienkou, že budú nezaujaté.

Ak vlastníte akékoľvek periodikum, ste zodpovední za zverejnený obsah a ktokoľvek vás môže zažalovať. Platformy však majú imunitu a toto privilégium dostali pod podmienkou, že budú otvorení pre všetkých. Ak sa preukáže, že diskriminujú ľudí s konzervatívnymi názormi, nie je viac dôvod aby mali túto imunitu.

2. Majú monopol.

Keďže sa mi nepáči SJW politika istej firmy, prestala som kupovať ich výrobky. Hoci človek je vedený návykmi, nebolo ťažké tento zvyk zmeniť - len som pri návšteve drogérie siahla po iných výrobkoch. Ťažšie je už rozhodnúť sa bojkotovať určitý neomarxistický denník, ktorý som pravidelne čítavala vyše pätnásť rokov (v začiatkoch bol totiž celkom seriózny, pokazil sa len v poslednej dobe), keďže smartfón mám po ruke stále, ale ani to nie je veľký problém. Avšak život sa mi výrazne zmení ak prestanem používať Google, Messenger či Whatsup. Viem, že existujú aj alternatívy, napríklad namiesto Google si môžete nainštalovať iný prehliadač, ale je to omnoho komplikovanejšie. Napríklad som si nainštalovala Telegram, ale neodinštalovala Messenger, lebo takmer všetci známi na ňom sú.

Google je tak silná firma, že postupne skupuje ďalšie spoločnosti a akákoľvek konkurencia nemá pri nich šancu.

Stewen Crowder bol tiež obeťou cenzúry. Je komik, ktorý sleduje ľavicové médiá a potom ich výstrelky komentuje. Lenže jedného dňa aktivista Carlos Maza (oficiálne novinár pre Vox) začal vyplakávať, že Crowder ho uráža a obťažuje a opakovane žiadal, aby youtube jeho kanál zablokoval, hoci Crowder nikdy nevyzýval k fyzickým útokom, narozdiel ad Mazy, ktorý obhajuje Antifu. Youtube teda Crowdera okamžite postihol (sú rôzne spôsoby, napríklad sa vaše video nezobrazuje medzi návrhmi, nedávajú tam reklamy atď.), čo ho stálo veľkú finančnú stratu a zvažovalo sa aj úplné zablokovanie. Pre youtubera, ktorý má 4 milióny odoberateľov, má vlastné štúdio, v ktorom pracuje niekoľko ľudí a je to ich zdrojom príjmov, je to naozaj závažný postih. Crowder sa rozhodol urobiť diskusiu pred centrálou Google, v ktorej hovoril, že youtube najprv zlikvidoval konkurenciu tým, že youtuberom platil a teraz keď je silný, ide zlikvidovať ľudí, ktorí mu pomohli stať sa monopolom.

Ak sa takýto monopol rozhodne uprednostňovať určitých politických kandidátov, alebo presadzovať nejakú agendu, slobodné voľby sú len fraškou. Predstavte si, čo by sa stalo, keby v Severnej Kórei dovolili opozíciu aby existovala a kandidovala vo voľbách a aj voľby by boli tajné, ale všetky médiá by mala v rukách vládnuca strana? Dopadlo by to tak, že ľudia by si demokraticky zvolili komunistov.

3. Platformy porušili podmienky používania

Ak si založíte Twitter a niekoho sledujete, majú sa vám zobrazovať jeho príspevky. Existuje však aj „tieňové zablokovanie“, ktoré spočíva v tom, že vaše príspevky sa zobrazujú len niektorým sledovateľom a vy ani netušíte koľkým. Takto to robili sledovateľom Donalda Trumpa.

4. Platformy sú netransparentné.

Hoci o vás vedia viac, ako si myslíte (Google štyrikrát za hodinu sleduje vašu polohu a zaznamenáva si históriu), oni transparentní nie sú a preto je aj pri vyšetrovaní ťažké dokázať zaujatie. Napríklad Twitter niekoľko krát zablokoval pro-life obsah, vrátane výroku Matky Terezy o potratoch. Keď dostali otázku, koľko krát zablokovali pro-choice obsah, odpoveď nedali žiadnu. Tieto dáta však sú, len ich spoločnosti nechcú zverejniť.

Nehovoriac o tom, že Facebook rozhýbal trh kryptomien, keď zakázal a následne povolil reklamy spoločnostiam, ktoré s nimi obchodujú, ba dokonca plánuje uviesť na trh vlastnú kryptomenu Libra. Neverím, že na tom nezarobili, lebo len blázon by nenakúpil kryptomeny predtým, ako raketovo vyletia.

Facebook dokonca porušil zákony štátov tým, že v nových podmienkach používania povolil uverejňovať hrozby na ľudí, ktorých označil za nebezpečných (Lara Loomer, P.J. Watson...), ale kvôli ohlasom neskôr tie podmienky zmenil, a stále prekračuje ďalšie hranice až tak, že viacerým žalobám sa nevyhne.

Ako je možné, že ľudia, ktorých nikto nevolil, majú väčšiu moc ako zvolení politici?

Preto nielen v USA, ale aj v Európe povstávajú hlasy, aby sa skontrolovala činnosť týchto spoločností. V niektorých európskych krajinách pred voľbami do Európskeho parlamentu Facebook zablokoval kontá viacerým pravicovým kandidátom a preto maďarská strana Naša vlasť (Mi Hazánk) iniciuje zriadenie parlamentného výboru na preverenie politiky mazania údajov na Facebooku.

Americkí senátori stále zvažujú, ako sa bude proti týmto spoločnostiam postupovať, ale prezradili aspoň to, že od nich budú nekompromisne žiadať transparentnosť a nezaujatosť.