Ateisti, ktorí kresťanov vyzývajú, nech predložia aspoň nejaké dôkazy existencie Boha, sa podobajú hladnému mužovi, ktorý dostal plnú misku ryže.
Zobral jedno zrnko a odhodil ho preč so slovami: „To nie je žiadne jedlo.“ Takto to urobil aj s druhým, tretím a každým ďalším zrnkom až kým nebol tanier prázdny.
Dôkazov existencie Boha je obrovské množstvo, lenže ateisti postupne odmietnu každý jeden z nich ako nedostatočný. Podobajú sa advokátovi, ktorý by na súde povedal: „Nemôžete môjho klienta odsúdiť len na základe nejakej SMS“ a takto by postupne odmietol všetky dôkazy. V reálnom živote väčšina rozsudkov padne nie na základe jedného silného priameho dôkazu, ale na základe viacerých nepriamych dôkazov. Podobne je to aj s existenciou Boha - máme množstvo dôkazov, ktorých najlepšie vysvetlenie je, že náš svet má inteligentného Tvorcu.
Ďalšej častej chyby, ktorej sa ateisti dopúšťajú je, že odmietnu každý dôkaz, ktorý poukazuje na existenciu Boha s tým, že musíme hľadať iné vysvetlenie. Teistov označia, že veria v Boha medzier, čo znamená „nevieme ako sa to stalo, teda je za tým Boh.“ Predstavte si, že by advokát obhajoval klienta slovami: „neviete, kto to urobil, tak obviňujete môjho klienta. Veď to, že bol na mieste činu, že mal motív, že sa obeti vyhrážal atď. nemusí nevyhnutne znamenať, že bol vrahom, veď všetky nepriame dôkazy sa dajú vysvetliť aj inak a ani ste nevylúčili všetky iné možnosti (vrátane možností o ktorých ešte neviete).“ Keby ste takto postupovali v reálnom živote, nikdy by ste ku žiadnemu záveru nedošli, lebo nikdy nemôžete vylúčiť všetky možnosti, ktorých je nekonečné množstvo.
V tomto článku veľmi stručne spomeniem päť dôkazov existencie Boha. (O každom bode by sa dalo napísať niekoľko článkov).
1. Vznik vesmíru.
Väčšina vedcov sa prikláňa k názoru, že vesmír vznikol pred miliardami rokov Veľkým Treskom. Všetka hmota, priestor aj čas vznikli v tomto momente z ničoho. Zo skúsenosti vieme, že všetko, čo vzniklo, má príčinu. Čo bolo tou príčinou? Ateisti veria, že nikto stvoril vesmír z ničoho, ale teisti veria, že niekto stvoril vesmír z ničoho. Nie je najrozumnejšie vysvetlenie to, že tá príčina Veľkého Tresku bola nemateriálna a večne prítomná a zároveň musela mať slobodnú vôľu a preto sa mohla rozhodnúť v jednom momente stvoriť? Viac som o tom písala v tomto článku.
2. Jemné vyladenie vesmíru. Samotný Veľký Tresk nemusí viesť ku vzniku chemických prvkov, planét, či života. K tomu musia mať jednotlivé konštanty vo fyzike presné hodnoty. Zvláštnosťou nášho vesmíru je, že všetky konštanty má presne vyladené, pričom ich pravdepodobnosť je extrémne extrémne nízka. Ako raz poznamenal Fred Hoyle: „Niekto sa tu s fyzikou poriadne pohral“.
3. Vznik života. Čím viac vedci skúmajú bunku, tým viac zisťujú, že nie je to vôbec jednoduchý zhluk chemikálií, ale je úžasnou chemickou továrňou. Navyše DNA je informačná molekula, v ktorej je uložená informácia vo forme digitálneho kódu a zo skúsenosti vieme, že inteligencia vytvára informáciu. Čo ak život vyzerá ako keby bol stvorený jednoducho preto, že stvorený bol?
4. Slobodná vôľa človeka. Ak je pravdivý ateistický svetonázor a naša myseľ nie je nič viac ako chemické a fyzikálne pochody v našom mozgu tak neexistuje slobodná vôľa, lebo človek robí len to, čo mu prikazuje jeho mozog. Títo deterministi veria, že sme len produktom svojich génov a vplyvu prostredia, ktoré sa pretavili do pochodov v našom mozgu a my len robíme to, ako sme naprogramovaní. Známy ateista Sam Harris napísal celú knihu o tom, že slobodná vôľa je len ilúziou. V skutočnosti tomu takmer nikto neverí. Odsudzujete dozorcov v nacistických koncentračných táboroch, či sovietskych gulagoch? Prečo? Veď podľa ateistického svetonázoru to boli len biologické stroje, ktoré plnili príkazy svojho mozgu? Asi preto, že intuitívne vieme, že slobodná vôľa existuje, čo dokazuje aj skúsenosť, keď sa ľudia v rovnakej situácii vedome rozhodnú reagovať na podnety rozdielnym spôsobom. (Nepopieram, že slobodná vôľa má limity a v prípade napríklad reflexov sme naozaj len stroje, ktoré plnia príkazy mozgu). Najlepšie vysvetlenie tejto ľudskej schopnosti sebauvedomenia a voľby je to, že sme viac ako len mozog. Sme stvorení Bohom ako slobodné bytosti, ktoré majú myseľ (ktorá je síce ovplyvňovaná mozgom, ale zároveň sama dokáže mozog meniť tým, že si vedome vyberá myšlienky a slová), s možnosťou zvoliť si ako budeme žiť.
5. Ľudský intelekt. Ku prežitiu človek potrebuje vedieť nájsť potravu a partnera, či utiecť pred nebezpečenstvom. Schopnosť postaviť si obydlie, vyrobiť si zbrane, nástroje, či oblečenie tiež človeka výrazne zvýhodňuje, takže vyšší intelekt dáva nášmu druhu evolučnú výhodu. Aký význam však má to, že si človek kladie hlboké filozofické otázky? Prečo sa už dieťa zamýšľa nad pôvodom vecí či zmyslom života? Načo skúmame vesmír, či sa zaoberáme teoretickou fyzikou? Ak je náš mozog len produktom evolúcie, načo má omnoho väčšiu kapacitu, ako je potrebná ku prežitiu? Načo by ste postavili most s nosnosťou sto ton, pokiaľ by bol určený len chodcom? A čo keby ste taký most objavili? Nedošli by ste k záveru, že ho skonštruovali pre niečo ťažšie? Čo je pravdepodobnejšie? Že ľudský intelekt je len produktom evolúcie, alebo sme stvorení na boží obraz? Milí ateisti, ak je váš intelekt len výsledkom náhodných mutácií a prírodného výberu, ako vôbec môžete veriť svojim racionálnym úsudkom? Nehovoriac o tom, že to podľa vášho svetonázoru ani nie sú vaše úsudky, ale len chemické pochody v mozgu, ktoré vy nijako neovplyvňujete. Nie je lepšie vysvetlenie, že náš intelekt so schopnosťou racionálne zdôvodňovať bol stvorený niekým inteligentným?
To sú len niektoré z mnohých dôkazov existencia Boha (pôvodne som chcela vymenovať desať dôkazov, ale rozhodla som sa to skrátiť kvôli dĺžke článku). V článku som sa nevenovala ani dôkazom, ktoré potvrdzujú kresťanskú vieru.
Že tie dôkazy sú nedostatočné? A čo ateizmus? Koľko máte dôkazov na podporu tvrdenia, že Boh neexistuje?
Paradoxné je, že ateisti, ktorí sa posmievajú veriacim, že ich viera je iracionálna, sú ochotní uveriť omnoho neuveriteľnejším veciam. Toto sú niektoré z nich:
1. Nič bez akejkoľvek príčiny vybuchlo a stvorilo vesmír.
2. Život vznikol z neživej hmoty náhodne a samovoľne.
3. Z hmoty vzniklo vedomie a ľudský intelekt.
Netvrdím, že viera v Boha nenecháva nijaké nezodpovedané či problematické otázky, avšak ateizmus necháva nezodpovedaných otázok omnoho viac. Frank Turek napísal knihu s názvom „Nemám dosť viery na to, aby som bol ateistom“ a neznámy autor povedal: „Keď človek prestane veriť v Boha, neznamená to, že neverí ničomu. Práve naopak – uverí čomukoľvek.“
Prečo by sa vôbec človek mal zaoberať nejakým Bohom a zaujať stanovisko? Nemôže prežiť celý život ako agnostik a neskúmať túto problematiku? Práve naopak. Je to najdôležitejšia otázka, ktorou sa treba zaoberať, lebo od toho závisí vaša večnosť.
