Slovenští hokejisté vybojovali účast na olympiádě. Především zásluhou hráčů z KHL...

V českých, nejmenovaných, ovšem liberálních a Sorosem financovaných protiruských a prozápadních médiích, samozřejmě nezapomněli kvůli tomu nakydat na Slovensko tu nejodpornější špínu za to, že se vzepřelo americkému diktátu...

Akýsi slovenský vládny politik sedel u stola a písal list jednému dobrému známemu z Českej republiky.

„Milý Jožo,“ písal a vyplazoval pritom špičku svojho slovanského jazyka, „keď teraz postúpili naši slovenskí hráči na olympiádu, mal som obrovskú radosť, že ju ani neviem popísať a to mám titul JUDr., veď vieš.

Celý náš národ videl, že KHL je skutočne kvalitná hokejová súťaž, lebo ti hráči, ktorí z nej prišli, boli na ľade ozaj najlepší, aj keď u vás o nich americkí agenti prevlečení za novinárov, písali zlé a nepekné veci.

No zároveň som pocítil vo svojom srdci obrovský zármutok.

,Na olympiádu sme už postúpili, z čoho sa budem teraz radovať?’ pýtal som sa sám seba.

No, môj strach bol ozaj zbytočný.

Ako už isto vieš, podarilo sa dnes ruským ozbrojeným silám, ktoré raz oslobodia nielen nás, Slovákov, ale i všetkých Slovanov, zlikvidovať v Poltave vyše päť desiatok ukrajinských fašistov, keď ich balistické rakety zasiahli vojenské ciele, maskované ako akási škola a nemocnica.

Keď som si tuto radostnú novinu prečítal na svojom telegramu, ruky mi sami vystrelili hore a ja som kričal od samej radosti ako šialený: ,Góóól! Góóol! Päťdesiat fašistov je mŕtvych!’

Tak som sa radoval, rovnako, ako keď sme sa dostali na olympiádu!

U vás by ma za to, milý Jožo, nazvali sviňou. Ale keďže u nás je teraz, na rozdiel od vás, sloboda, lebo tá americká agentka už nie je slovenskou prezidentkou, tak mňa naši ľudia za to zvolia zasa do nášho slovenského parlamentu.

Želám ti preto, milý Jožo, aby aj u vás bola raz taká sloboda ako je u nás a aby aj za váš reprezentační tým mohli hrať hrdinovia z KHL.

S pozdravom Brat za brata!‚

Tvoj slovanský brat zo slovenskej vlády.“

Vládny politik dopísal svoj list, vložil ho do obálky, obálku zalepil a podal ho svojmu lokajovi: „Tento list dones, Fero, na poštu. Rozumel si?“

„Rozumel, pánko veľkomožný, ako by som nerozumel!“ prikývol lokaj a rozbehol sa s listom na poštu.

Vládny politik si nalial do poháriku ďalšiu vodku.

Bola to iste dobrá vodka, lebo po jej vypitiu zvolal: „Sláva našim osloboditeľom! Nezabudni a ži, nezabudni a ži!“

Čo tým vlastne myslel, ťažko povedať, ako u všetkého, čo tento vládny politik povedal...