Do Berlína som sa vydala s úmyslom niečo nové sa naučiť a spoznať nových ľudí a vymeniť si nejaké profesionálne skúsenosti.
naša trieda
Pobyt v Berlíne bol veľmi bujarý. Ocitla som sa v školskej lavici (v Berlin School of Creative Leadership), odpadla som na ulici kvoli čomu som meškala do školy, zosypal sa Blackberry server a vobec nefungovali mejly, následne mi odišiel notebook hlásiac nejakú osudovú chybu...takto sa to celé začínalo. Zato štúdium bolo úplne perfektné, ľudia úžasní, priteľskí, strašne dobrá partia, okrem jednej Rumunky ktorú by sme všetci boli najradšej umlčali, veľmi fajn a myšlienky-provokujúci profesori a prednášajúci. Zišli sme sa tu 23-ja, z 13 krajín a 5 kontinentov. Ako jediný zástupca zo strany klienta, som sa ocitla uprostred mora kreatívcov - všetko ľudia z kreatívneho priemyslu, vačšinou z reklamných agentúr, a preto som si často svojim komentárom vyslúžila nevraživé pohľady - pohľad agentúry a klienta nie sú vždy tie isté. Počas dvoch týždňov sa nám podarilo zájsť i dvakrát von - na nevinnú večeru, ktorá sa zvyčajne končila o štvrtej ráno... Na jednom z týchto výjazdov som utŕžila pár kúsancov od jednej australanky, z ktorej sme, vďaka tomu ako sa táto príhoda šírila, urobili na druhý deň upírku. Akoby toho nebolo dosť, na záver mi odtiahli auto. Najprv som si myslela že mi ho niekto ukradol ale rýchlo som zistila že to tak nie je a na polícii som vyplázla asi 300 euro aby som zistila že auto stojí zaparkované niekde v tmavej uličke hneď za budovou polície.... Inak sme došli všetci vo všetkej počestnosti domov a aj ráno sme vždy prikvitli spať do lavíc šrotovať ďalšie múdrosti. Zdá sa že dobré musí byť vyvažované zlým...
