Keď sa darí, tak sa darí

Myslím tým našej ekonomike. Veta v poslenom čase, tak časo znejúca z úst tých najkompetentnejších. Každopádne vedia, o čom hovoria. Ostatným stačí uveriť, ale ...

Momentálne vieme, že slovenskej ekonomike sa darí. Stimulov sa jej dostáva viac než dosť, zároveň však treba povedať aj "B" a to, že uvedené platí za predpokladu, že sa nič vážne nestane západným ekonomikám, na ktoré je tá naša bytostne naviazaná. Zatiaľ to našťastie funguje, napriek často nezmyselným  a zbytočným opatreniam našej vlády, ktorá sa neustále snaží niečo vylepšovať, objavuje objavené a popritom nás stíha kŕmiť svojimi kauzami, o ktorých tvrdí, že neexistujú.  

Súhlasím, k dosiahnutiu rastu sú potrebné investície aj export. Stáva sa z nás automobilová veľmoc. Áno buďme neskromní, veď si nás pre niečo tí zahraniční investori vybrali, pozichrovali si to hneď na najvyšších miestach, prísľuby dostali, logistika sa doťahuje, ľudia o prácu majú záujem. Či sú to správne rozhodnutia ukáže čas.

A práve čas je to, čo sme už stratili. Vyrástla nám tu jedna generácia takmer nepoužiteľných mladých ľudí. Tu nejde o to, že potrebujeme k výrobnej linke len "lacnú" pracovnú silu, zadotovanú nad priemer v národnom hospodárstve. Skúšali ste v poslednom čase nájsť dobrého remeselníka?    

Na Slovensku je reálne zamestnaná len tretina ľudí. Táto tretina musí vytvoriť hodnoty pre seba a ďalšie dve tretiny ľudí zamestnaných v štátnej a verejnej správe, nezamestnaných, deti a dôchodcov. Ako dosiahneme to, aby čo najväčší podiel zamestnancov tvoril hodnoty, keďže práve títo ľudia  sú dôležití  pre plnenie príjmovej časti štátneho rozpočtu?  Ešte väčšie možnosti zefektívnenia sú na výdavkovej strane rozpočtu, ale snaha hľadať riešenia tohto druhu je minimálna.

Momentálne je hlavným ťahúňom ekonomiky spotreba domácností, takže výsledky okrem iného robia bežní ľudia - zamestnanci, tí,  ktorí to vždy nejako zvládnu. Oni totiž nemajú na výber. Nemajú možnosť neodviesť daň, alebo odvody, oni často ani len netušia, koľko skutočne stoja svojho zamestnávateľa. V konečnom dôsledku zo svojho príjmu ako prví pri každom nákupe v obchode platia DPH, nežiadajú nadmerné odpočty, ani žiadne úľavy. Týmto ľuďom sa  dane vrátia  formou omrviniek, v podobe niekoľkých nesystémových zaliečavých prezentov.

V opatreniach, ktoré sa prijímajú mi chýba vyváženosť a šanca dať veciam možnosť vyvinúť sa, ukázať svoj potenciál. V prírode je to zariadené tak, že čo je slabé zahynie. Vo vládnych opatreniach vidím tendenciu stále niečo umelo vytvárať, udržiavať a nalievať financie do projektov, s neistým výsledkom, mať to svoje nejakým spôsobom stále pod kontrolou a kriviť tak prostredie a podmienky rovnocennej súťaže. Pritom tá spokojnosť a schopnosť pochváliť sám seba ...    

Treba, aby tu bola lepšia klíma podporujúca podnikanie a snahu zamestnávať. Potom, to čo je životaschopné prežije a čo nie, nedostane šancu, ale ani nespôsobí následné problémy. Naša ekonomika bude farebná, veselá, rôznorodá a bude stáť na viacerých nôžkach. Teraz stojí na jednej sivej nohe - automobilkách.

Verte tomu, že ak niekto vybuduje firmu, ktorá prosperuje, sám je motivovaný k vytvoreniu pracovných miest bez toho, aby sme  sa skladali zo spoločných peňazí. Keď sa teda darí, tak to rozumne využime. Dajme šancu tomu, čo tu máme, čo je naše, čo keď bude najhoršie neutečie. Hlavne nezaťažujme budúcnosť, poznáte predsa rozprávku o Troch grošoch.

 Tá krivka súčasného ekonomického úspechu sa raz zastaví, alebo pôjde nadol. Ak budeme mať pevné nohy, možno si pri páde oderieme kolená, ale ak nie, môže sa stať, že padneme  rovno na "držku".