Sobotný futbal
Hrajúca fontána je fontána v Košiciach a tam sa odhoralo kopec príbehov. Pamätám si, že som tam začal čítať Búrlivé výšiny. Pamätám si, že jeden večer v máji sme sa tam prechádzali a občas sme sa šmykli na kachličkách a papuľu sme utreli do vody. Spievajúca fontána je pre mňa kúzelné miesto. Nikdy som tam nesedel so žiadnou dievčinou, nelízal tam zmrzlinu a nešiel opitý zachraňovať jazernú pani. Ale predsa je to obrovský kus môjho detstva. Pretože na strednej škole...
Kde bolo, tam bolo. Bol raz jeden lapaj a ten vystrájal. V šestnástich rokoch svojho života sypal si do gamby manganistan draselný, raz vypil kamarátovej mame odlakovač na nechty a tak. Je vám asi jasné, že to bolo tak trochu o mne.
Dnešný deň som strávil stredoškolsky. Robil som presne tie veci, čo som robieval vtedy, keď Košice pre mňa znamenali tak veľa. To boli časy, keď som mal kolobeh života v Košiciach. Potom som išiel na vysokú školu a Košice sa mi vzdialili, čo sa týka kolobehu. Preto som vďačný takým chvíľkam, keď sa opäť ponorím do čias, kedy sme skákali cez plot na futbal, pili deväť síl a utekali z rande. Priatelia z tých čias sa nezmenili a som rád, že s nimi uniknem do čohosi takého, čo potrebujeme spolu.
Zašli sme na futbal. Pili sme pivo a ja som sa pozeral na ten štadión. A čo mi prišlo na um spomienok.
Ako sme skákali cez plot! Niekde za štadiónom tiekol plot a my sme skočili na potok a potom sa dostali kamsi na škvaru. Trielili ňou, mali špinavé topánky, ktoré sme si vyzuli a zelená tráva bola vždy nimi označená. Jedného dňa sme hrali so Slovanom. Zápas, keď policajti došli až z Kavečian, ba až z Cestíc, Trsteného pri Hornáde, ba dokonca až z Komjatic. My sme chceli ísť skočiť cez plot, ale škvara bola poznačená policajným automobilom. A tak sme šli skúsiť inú cestu. To viete, už ľudia hulákajú, počuť zvuk piva a párky. A tak sme prišli za jednu bránu, za ktorou stál policajt. Ale išlo o život. Buď Slovan, alebo polícia! Samozrejme, že sme chceli skočiť za plot stoj, čo stoj. A pred nami šiel nejaký pán. Voňal rumom a mal riflovú bundu. Vždy som si chcel kúpiť riflovú bundu! No a ten pán mi vložil do ruky svoj baťoh a chcel, aby som mu ho postrážil. Cinknutie fliaš znamenalo, že tam bola asi citrokola. Pán ako sa štveral hore, to nevydržal a zosypal sa na zem s roztrhanými nohavicami. Pochopili sme, že tu cesta nevedia. A tak sme skúsili čosi iné. Pustil nás nejaký pán a že nás bude púšťať aj v iných dobách (asi myslel dobu temna), ale len za dva litre vodky.
Potom som si spomenul na to ako sme vykrikovali po hráčoch, že sú cementárne Turňa. No a prišla mi na um aj skúsenosť s miestnou reštauráciou. A tak sa rozprávame s chalanmi a ja zrazu, „Nechceš si ísť kúpiť nanuk?“ No príhoda s tým: Šli sme si kúpiť nanuk a mali sme platiť 48 korún a platili 50. Tým papierom, kde Cyril a Metod sa na nás usmievali. A tá pani! „Drobnejšie nemáte? Preberáme kasu!“ A my sme praskali smiechom.
A tak sme sa bavili na futbale a rozprávali o živote a kdečom a ja som rozprával strašné hovadiny. A ako sa o niekom bavíme, tak hovorím, že „Anička Jurkovičová tam hrala Sandokana.“ A zrazu Emil hovorí Tomášovi, „Nemáš pocit, akoby si bol v škole?“ A ten kýval hlavou a usmieval sa. A ja som si uvedomil, že akí sú mí tí dvaja blízki. Mal som pocit, že pôjdeme v pondelok na fyziku a že v piatok pôjdeme po letáky do Barce.
Ďalšia zábava bola na tom, že číslo dresu má súvis s dopravným podnikom. A tak sme pozerali, aha, ten má 29, ten býva v Kavečanoch. Ten má 38, tak to je jeho protest proti zrušeniu autobusu s číslom 38.
A potom sme šli sa pozrieť na basketbal a ja som sa cítil tiež ako vtedy. Neviem prečo, ale hrozne ma to potešilo a cítil som potrebu to nejako aj takto vyjadriť. Možno vám to nepríde ani smiešne, ale nejako som si chcel napísať akúsi studnicu svojej strednej školy.
Hoci pôvodne to je o spievajúcej fontáne, ale uvedomujem si, že ten futbal a také narážky mali pre mňa ďaleko krajší obraz môjho dospievania.
Martin Šuraba
Záhradník

Každý víkend si opravoval bicykel. Ráno vstal, vzal olej a mastil reťaz. Fúkal gumy, čistil rám a jeho bicykel bol vždy ako tomu on hovorieval, vo forme. Mal veľmi krehkú ženu s obrovskými očami a tým najrozkošnejším úsmevom na svete. Bol záhradníkom v kráľovskej záhrade.
Martin Šuraba
Bojovný Ján a roket science

Už dopredu upozorňujem, že to je sci-fi. V reálnom svete sa taká osoba nemôže vyskytovať, životné príbehy sú však rôzne. Ak niekde nájdete také rocket science guru, prosím, dajte mu prečítať tieto riadky, ja mám siahodlhé kontakty do NASA a bola by obrovská nehoráznosť, keby taký človek nepomohol vede. Veru, veda je to slovo, kde to začalo.
Martin Šuraba
O okrúhlom stole

Rád sa prechádzal po opadanom lístí. Miloval červené stromy, hmlu, zelenú trávu a mokré topánky od rosy. Keď bol malý chlapec, našiel kdesi v lese opustenú jaskyňu. Nikdy do nej nevošiel, lebo sa bál. A ako to už na svete chodí, ak sa niečoho bojíme, vymyslíme si príbehy, aby sme si to ešte nejako potvrdili. V tom čase ešte nepoznal hrozby dnešného sveta. Bál sa duchov, príšer, strašidiel a iných ohavných bytostí. A tak k tej jaskyni prestal chodievať. Tak sa zoznámil s tajomným svetom a začal si pestovať fantáziu.
Martin Šuraba
Orechy

Ona bola svetrová, on košeľový. Keď sa spoznali, túlavali sa v zasneženom meste. Doniesol cukríky, ktoré ona zbožňovala a ponúkol ju. Bol šikovný, nechcel ju chytiť za ruku len tak.. Zbožňovala jeho komplimenty a aj to, ako ju vedel pohladkať po vlasoch. Vravieval, že ženy milujú dotyky a vlasy sa najlepšie dotýkajú. Samozrejme až po zadku.
Martin Šuraba
Keď zožltli stromy

Od mala neznášal slivky. Keď mal sedem rokov, skoro sa zahrdúsil kôstkou a odvtedy ich nejedol. Mal brčkavé vlasy, miloval ošarpané topánky a rád pozoroval vlaky. Veru vlaky, to bolo jeho. Vždy po škole sa vytrepal na vŕšok, ba aj na kopec a pozeral na vlaky.
Další články autora |
Chlípní rudoarmějci na lovu. Slavný fotograf nafotil tutlanou sexualitu v SSSR
Seriál Jen rok po Stalinově smrti dorazil do Sovětského svazu Henri Cartier-Bresson. Slavný francouzský...
Poslala manželce zprávu, že jsme milenci. Sekal jsem ji do hlavy, vypověděl primář
Šokující detaily mimořádně brutální vraždy dnes zaznívají u Krajského soudu v Plzni, kde stanul...
V Indii se zřítil letoun s 242 lidmi mířící do Británie, dopadl na lékařskou ubytovnu
Letadlo společnosti Air India s 242 lidmi na palubě mířící do Británie se krátce po startu zřítilo...
Rudé prádlo a finta se třpytkami. Strip klub v Charkově nabízí show i útěchu
Když si dvacetiletá Lisa na svou směnu ve striptýzovém klubu v ukrajinském Charkově obouvá boty na...
Sláva v Přešticích. Na svatbu komtesy z rodu Černínů přijel i belgický král
Své ano si v Kostele Nanebevzetí Panny Marie v Přešticích řekli v sobotu v poledne osmadvacetiletá...
Sněmovna jedná o nedůvěře vládě. STAN Fialu nepodrazí, slibují do jednoho
V úterý dopoledne začne ve Sněmovně dlouho očekávaná schůze k opozičnímu návrhu na vyslovení...
Ulice neopravíme, platíme školníka. Obcím hrozí škrty, zaměstnanci škol musejí zůstat
Premium O tom, jestli budou kuchařky, školníky nebo uklízečky na školách platit obce, budou rozhodovat...
Plán na novou krajinu po těžbě je hotov. Na severu Čech vznikne přírodní jezero
Doba uhelná v Česku definitivně končí a nejvíc je to znát na severu Čech. Revitalizace lokality po...
Raketový lockdown. Izraelci žijí jako za covidu, život riskují i nákupem potravin
Premium Od naší spolupracovnice v Izraeli Sirény, výbuchy, zkáza – válka s Íránem změnila v Izraeli každodennost v boj o přežití. Izraelci se...

Akční letáky
Prohlédněte si akční letáky všech obchodů hezky na jednom místě!