Ona bola svetrová, on košeľový. Keď sa spoznali, túlavali sa v zasneženom meste. Doniesol cukríky, ktoré ona zbožňovala a ponúkol ju. Bol šikovný, nechcel ju chytiť za ruku len tak.. Zbožňovala jeho komplimenty a aj to, ako ju vedel pohladkať po vlasoch. Vravieval, že ženy milujú dotyky a vlasy sa najlepšie dotýkajú. Samozrejme až po zadku.
Na jar sa chodievali bozkávať pod čerešne. Na chlapovi je najkrajšie to, keď si pri bozkávaní vymýšľa hovadiny, ako to spraviť. Rovnako, ako to bývalo s tými čerešňami. Milovala na ňom ten pocit ako si vymýšľal.
Šli spolu po lese a boli pod čerešňou. Oprel ju o strom a pobozkal ju. Povedal, že starí obyvatelia z Mandžuska si takto pripomínali hojnosť. Inokedy jej odtrhol kvet z čerešne a dal jej do vlasov. Urobil to tak šikovne, že si to všimla, až keď videla svoj obraz vo vode.
V lete ju vyzliekal pri každej možnej príležitosti. Nemal to veľmi ťažké, rada sa pred ním opaľovala, obliekala sa do plaviek a šteklila ho pohľadmi. Najmä, keď mala čokoládovú pokožku.
Na jeseň pili mušt, zbierali gaštany a orechy. Robili si orechové koláče, štrúdle a vianočku. Ovoniavali vanilku, kokos, škoricu, občas i seba. Sušili si červené listy, hrali sa so stavebnicou a staviali si železnice. Nikdy neprestali byť deťmi, mali veselé usmievavé oči a robili presne to, čo robili, ako keď boli deti.
Mnoho ľudí sa vraj bojí, keď idú bývať s tým druhým. Oni nie. Tešili sa. Tešili sa na to, ako jeden druhého budú sprevádzať svojim detstvom.
Na jeseň chodievali do lesa. Bola to sobota, zobudili sa pošteklením kávy a jeden k druhému sa zababušili a roztrapatili si svoje neposlušné vlasy. Po raňajkách sa pobrali do lesa. Krmili kačky, sýkorky a započúvali sa do zvuku vetra.
Vždy nazbierali orechy, ktoré si odkladali do zásoby. Jedávali ich namočené v mede so škoricou a mali pri tom strapaté vlasy.
