Oravská povesť

Na Orave sa nachádza dedina Dubová, neďaleko hradu. Na nej sa kedysi príhodil príbeh o divokej beštii, ktorá si chcela podmaniť všetko. Nad Oravou v tom čase panoval gróf Komorovský. Veľký vzor a mocný učiteľ tých, ktorí ho nasledovali.

Nebudem sa rozpisovať o jeho charaktere, len kradol kdekomu nevestu a tešil sa, keď mohol vyslúžiť právo prvej noci. Avšak voľajaké slečny hromžili rukami a radšej vyskočili dobrovoľne z obloka, aby nemohli uspokojiť grófa. Inak pre grófa bolo nesmierným požehnaním, keď sa mohol vysmievať druhým, aké má praktické skúsenosti s mladými pannami. Inými slovami, gróf bol tak neskutočné drevo a ženu vedel pohladiť akurát svojimi smradľavými pyskami a mastnými vlasmi, ktoré si potieral voľačím nedobrým.

Gróf Komorovský, alebo ako sa tento vzácny chakrater volal, bojoval o právo prvej noci s kdekým. Možno párkrát zaliezol k sedliakom aj do maštale a dosť nevhodným spôsobom požiadal hoväzí dobytok o právo prvej noci. Ale ani tam neuspel.

To už tak býva, chlapi, čo nikdy nevedeli komunikovať so ženami, snažia sa ich uviazať dakde k radiátoru a neraz im túžia vládnuť. A tento gróf mladé panny priazoval k posteli a snažil sa o čosi nemožné. Niektoré slečny zomreli, keď sa gróf vyzliekal. Nie je to príjemná smrť. Človek zdochne od smradu a posledné, čo v živote uvidí, je úsmev akejsi kreatúry, ktorá má namiesto zubov voľajaké šutre, čo sme používali ako futbalové bránky na ihrisku v detstve.

Komorovský bol hamižný potkan, okrem túžobných radovánok so ženským pohlavím (na rode a druhu nezáležalo), aj mocno kradol. Mal v sebe divoké spôsoby a hrozne dobrý charakter. Kradol, zabíjal a ľuďom ubližoval, aby ukazoval svoju veľkosť. Veru, v hĺbke svojej duše, musel mať teda hnojisko.

A tak chodieval Oravou a kdekoho kántril. Ale čo sa neudialo? V dedine Dubová žil starý farár, bol starý a múdry. Mal trochu povahu ako to individuum, čo unášalo mladé panny. A v dedine žili dvaja, ktorí sa mali radi. Chceli sa vziať a tak to už býva, prišla svadba. (Ono to je asi bežný jav, ale praktici sa nejako nečinia, oni radšej poľujú na iné nevesty.)

A ako boli mladí pri oltári, prišiel Komorovský a po čom netúžilo jeho srdce. Je asi jasné, že ako prišiel do kostola, skríkol na nevestu. Nebudem písať slová ako ju počastoval. Farár však bol jasne proti a začal sa biť o lásku mladomanželov. Komorovský farára zahubil až tak, že v kostol sa naplnil krvou. Nikto nevie ako, ale farár preklial tú obludu.

Gróf sa len vysmial, však on predsa nemohol nikdy zomrieť. Horokop mu vždy sedel, bodaj by nie, keď si ho vytváral on sám.

No a pochopiteľne, že opäť nevestu prikul k posteli a chcel jej čítať deklaráciu nezávislosti. A dievcunka sa vtrhla z jeho moci a šmarila mu kalich vína do úst a Komorovský kričal, jajkal, hromžil a vykrikoval také veci, že až posteľ praskla.

Isteže mali nevestu hodiť na námestie a zbičovať ju, upáliť a všetky tie veci. Avšak sluhovia stali ako ukovaní. Nevesta sa vyzliecť nedala. Bársčo z nej vyzliekali, ale to zakryli jej vlasy, ktoré zakrývali jej nevinnosť. Až prišiel Komorovský a utekal za ňou akoby bol na nejakom rytrierskom turnaji. Z neba mu však jasný blesk skrížil cesty. No, tresol ho do hlavy a Komorovský to neprežil. Horoskop zrejme klamal. A takto končia príhody a skúsenosti grófa, ktorý bol hodný obdivu Markíza de Sadé. A toho odporúčam všetkým takým praktikom.