Nejaké otázky o humanizme

Minule som na prednáške myslel na jedného kocúra, ale ako obvykle som dával pozor. Ja si už ani nepamätám o čom bola reč, ale voľačo mi napadlo. Trošku mi napadlo pozrieť sa do seba a vnímať, čím sú pre človeka dôležité humanitné vedy.

Ako malý chlapec som myslel, že budem vedec. Isteže, každý človek chce byť niečo, čo je pre neho nové. Lebo to nové je vždy príťažlivé. Ono sa to podľa mňa s nami aj prelína ďalej. Okrem iných vecí som chcel byť vedec. Chodiť v bielom plášti, mať mikroskop a písať odborné knihy. Časom som z takých vecí vyrástol a začal sa viac pozerať na ženy v bielom plášti. Musím sa vám priznať, že keď vidím nejakú ženu v bielom plášti, začínajú sa vo mne prejavovať hlboko zakorenené výtržnické sklony. Ešte, že im to nedávam najavo veľmi zreteľne. Iba im nosím lízatka, trhám im kvety a mám chuť im strapatiť vlasy.

Dievcunky nechajme teraz na pokoji. (Hoci ako sa poznám, v mojom prípade to ide veľmi ťažko.) Poďme k tým vedám, lebo z toho vyššie napísaného začínam cvokatieť.

Existuje mnoho ľudí, ktorí považujú slovo veda iba v prírodnom kontexte. Ževraj je veda, iba ak syčí para, sú tam voľajaké vzorce a ja neviem, trebárs, si dakto sype železné pyliny do žalúdku a zapíja šaraticou. (Inak, ak niekedy nájdem takú ženu, isto si ju vezmem. Nepoznáte nejakú?)

Sú ľudia, ktorí dokonca humanitnými a sociálnymi vedami opovrhujú. Vraj to nie je veda. Vraj takí ľudia by si nezaslúžili ani z postele vstať. Viete, kedy som začal milovať Tolkiena? V úvode do Pána prsteňov. Píše tam, že sú ľudia, ktorí jeho knihami opovrhujú. A že aj on opovrhuje knihami tých ľudí. Takže k tým neprajníkom humanitných vied, ťažko nimi opovrhovať. Ja ich obdivujem. Prečo? Pretože je neskutočná odvaha tárať hovadiny, bludy, gebuziny, šialenstvá a scestné zhovadilosti. V tomto prípade by som rád zamenil slovo odvaha za hlúposť. Hlúposť, výmysel, mešuge, zvrátenosť, idiocia a v istom zmysle aj prvky ranného štádia nenormálnosti. (Asi aj večerného.) Bolo by vhodné zájsť do klasiky a spomenúť si na Karla Poláčka. „Povídaš, že jsi Šefelín, ale vypadáš jako blázen.“

Niektorí ľudia sa dokonca smiali slovnému pomenovaniu informačná veda. Nebudem to ani radšej komentovať. Predsa len, som natoľko šarmantný, že sa takými divochmi z pralesa nebudem zaoberať.

Venujme sa ale pojmu humanitná veda? Čo to vlastne je? Humanus je človek. Mala by to byť veda, ktorá skúma človeka. Avšak neviem, či sa k humanitným vedám staviame ako k tomu, čo je jej priamy význam. Učíme sa dejiny o ľudstva. Ale neučíme sa dejiny samotného človeka. Neučíme sa o tom, že „ok, niečo zlé sa udialo, ale máme tú skúsenosť a vieme so sebou konať inak nabudúce.“ Mnoho vecí si nesieme z minulosti, ktoré nás ovplyvňujú. Vďaka nim sme ľudia. Každý človek má svoju minulosť a niečo už zažil. A nech nikto nebude ako jeden vôl, ktorý si kedysi myslel, že je niečo horšie ako tí druhí, lebo nenazbieral potrebné skúsenosti. (Tomu chlapcovi by som najradšej šľahol štyri cez pysky. Hoci, ak sa ja sám sebe spovedám, dokážem byť veľmi drsný.)

Humanizmus ako základná vlastnosť človeka je strašne dôležitá. Pre mňa osobne je asi najdôležitejší výrok Roberta Fulghuma. Byť dobrý a nič za to nechcieť. Alebo inak to poviem. Konať dobro a nič za to nechcieť.

Isteže, sú ľudia, ktorí budú hovoriť, že tento svet patrí sviniam a že sa kradne a politici sveta a ja neviem čo. Takých ľudí netreba brať vážne a netreba ich ani komentovať, lebo sami idú proti sebe. Ak si niekto myslí, že svet je o kradnutí, podvodoch a ja neviem o čom, sám tak koná! Bolo by vhodné predpísať mu robustnú dávku laxatív.

Humanitné vedy by mali rozvíjať myslenie človeka podľa mňa. Načo do seba sypeme fakty, ktorým aj tak nerozumieme? Momentálne chodím na jeden predmet, ktorý je vyslovene o tom, aby si človek rozšíril obzory. Človek by mal mať vo svojom živote prehľad o veciach. Poďme na literatúru. Mať prehľad v literatúre ale neznamená naučiť sa naspamäť Arné Nováka alebo Richarda Marsinu. (Alebo literárneho sprievodcu.)

Ja si myslím, že humanitné vedy by mali zo mňa robiť lepšieho človeka. A učiť sa od humanistov je vždy hodnotné. Ako napríklad Antoine de Saint-Exupéry a jeho výrok. „Ak chceš postaviť loď, nesmieš poslať svojich mužov, aby hľadali drevo. Musíš v nich vzbudiť túžbu po nekonečných diaľkách otvoreného mora.“

Majte pekný deň!