Mušt

Vždy, keď na to príde, predstavím si zámok. Zámok plný strašidiel, duchovi, rytierov v brnení a dámy, ktoré sa prezliekajú do šiat. Osobne si myslím, že podaktoré dámy v šatách vyžarujú kúzla, vďaka ktorým som sa stal čarodejníkom. 

Čo by bol zámok bez obrovskej záhrady? Ja myslím, že na záhradách je to kúzlo detstva, ktoré sa s nami tiahne celý život. Tak ako sa dievčatá vodia do prírody, tak sa v priestoroch záhrad človek cítiť najbezpečnejšie a najkrajšie. Aspoň tak mi to výjde z toho svojho pozorovania života. Sú tam obrovské sady višní, orechové stromy, gaštany prinášajúce šťastie a hlavne obrovský sad jabloní.
 
Jablone ma už poznajú. Od mala som mal vždy túžbu zobrať plecniak a naplniť ho jablkami. Jablká sa mi ponúkajú ako dámy radi ponúkajú svoje čarovné úsmevy.
 
Vráťme sa k tej zámockej záhrade. Túžim po stretnutí ľudí, ktorí sa navzájom poznáme a vieme sa pred sebou odviazať. Kráčali by sme po sade, trhali jablká a rozprávali si príhody. Smiali by sme sa. Milujem smiech, usmievať sa, ale aj to, keď sa na mňa druhí usmievajú. Zbierali by sme jablká do večera a potom by sme z toho spravili mušt. Ja neviem prečo, ale tým, že začal október, ja mám hroznú chuť na mušt.
 
Potom by sme sa vrátili do zámku, pili mušt, hrali scrabble a zhovárali sa. V kozube by horel oheň a vonku by mohla šantiť fujavica. Jablká už budú zachránené a stromy sa potešia, lebo ich vietor učeše.