Ráno som šiel do práce a bolo hmlisto. Dostal som chuť zobrať si Sherlocka Holmesa do ruky a listovať v ňom. Chýba mi jeho uštipačnosť a ten spôsob posmievania sa ľuďom, ktorí sa hrajú na bohov. Poznáte ich, takí, ktorí sú majstri sveta a cítia potrebu vám neustále dokazovať akí ste hlúpi a akí sú oni skvelí. Drahé legendy, verte mi, ste super. Faktom toho, akí ste úžasní, je ten obrovský záujem o vaše nadpozemské vlastnosti. Ale vráťme sa na Baker Street.
Hmla je moje dlhodobé putovanie za Sherlockom Holmesom. Mám chuť dôjsť na železničnú stanicu a odviesť sa až do Londýna, vyhľadať ho. Nabaliť si buchty do ruksaku, dať tam bázový sirup (niečim ho predsa treba ponúknuť), vyložiť si nohy a sledovať krajinu. Ideálne by bolo, aby bola hmla ako dnes ráno a nech sedím v parnej lokomotíve. Keď čítam niečo z 19. storočia, potrebujem byť vo vlaku, ktorý je poháňaný parou. Už cítim to pískanie vlaku.
Ako poznám svoju pažravosť, Sherlockove dobroty by pošli ešte pred nemeckými hranicami. Vo vlaku by som pozeral von oblokom, čítal staré noviny a miloval pocit, že som vo vlaku.
Sherlock by ma nečakal na stanici, ale John Watson áno. Bol by oblečený vkusne a ponúkol by ma starou whiskey alebo koňakom. Drožka by nás odviezla až na Baker Street.
Sherlock by nás čakal v obleku s fajkou a ponoreným do nejakého papiera. Rozhovoril by sa o nejakom vrahovi z ulice. Obaja by mi vymysleli prívlastok, „Young gentleman“. Zaspával by som pri knihe v červenom obale.
Na to som myslel, keď som vystupoval. Vždy, keď príde obdobie hmlisté, mám hroznú chuť zobrať si Sherlocka Holmesa. Asi si kúpim nejakú dobrotu a vezmem si do čítačky Štúdia v šarlátovom (alebo Štúdia v Červenom).
http://www.mlp.cz/cz/projekty/on-line-projekty/sherlock-holmes/
