Atramentové pero
Bolo nás asi osem. Poznali sme sa už nejaký piatok. Boli sme kolegovia, priatelia, známi. Ľudia o nás rozprávali príbehy a z tých sa stali mýty. To všetko nás naučilo byť bohatými skúsenosťami a všetci sme sa tak radi spolu smiali. Najedli sme sa do sýtosti polievkou a skvelými škvarkovými pagáčmi. Usadili sme sa po večeri do izby, ktorá mala gramofón. Starý, okrúhly stôl a pri ňom obraz kráľa Artuša. Knihy v knižniciach boli čarovné, voňali charizmou. To je asi tak, ako keď idete po knižnici a vezmete do ruky knihu, ktorá vás akoby ťahá za ruku. Je to podobné ako keď Bastian v Nekonečnom príbehu otvoril knihu a ona ho začarovala.
Sedeli sme pri sebe, občas sa pošteklili za ruky a usmiali sa na nášho rozprávača. Vonku krásne lialo, vo vnútri horela sviečka a my sme počúvali príbehy od človeka, ktorý mal tak neuveriteľný rozprávačský talent, slovná zásoba mu lietala od všetkých nárečí a jazykov, aké sme poznali.
„Raz sme stopli Aviu na ceste. Šofér sa cestou posilňoval rumom. Tak sme skončili v šanci, ja krv na hlave a šofér mi ju vyčistil svojim voňavým dychom rumu. Potom sme zašli do šenku, kde nás šofér pozval na dobrú večeru. Dali sme si do tela asi tri fľašky a spomínali pri tom na karlovarské múzeum Jana Bechera. Vzhľadom na to, že náš záchranca mal toľko finančných úspor ako iq, tak sme spali v maštali a budilo nás erdžanie koní,“ povedal nám a my sme sa chytali za brucho.
V dome sa svietilo petrolejom alebo sviečkami. Na stoloch boli archy starého papieru, na ktorý sa písalo atramentovým perom.
Ponúkli nás buchtami. Chutili jahodami a maslom. Pri pohľade na ňu som poznal, kto ich piekol. Voňala jahodovými buchtami a milovala farbu atramentového pera. Páčil sa jej ten spôsob, keď namáčala do kalamáru a potom sa vyžívala v machuliach
Večer skončil a ja som zašiel do postele. Boli tam voňavé, staré periny a drevené umývadlo v kúpeľni. Pôvodne mala spať vo vedľajšej posteli. Keď som sa na ňu pozrel, úplne náhodne odhaľovala svoje nohy.
„Spíš?“ spýtal som sa jej.
„Áno a ty?“ odpovedala mi tichým hlasom.
„A o čom sa ti sníva?“ nedal som sa.
„O jednom trubirohovi, čo sa ma vypytuje hodnotné a znamenité otázky, ktoré posunú môj vývoj,“ povedala a smiala sa pri tom.
„Ale to len pre vlasť, ja si každú polnoc spievam hymnu a nerád by som ťa svojim spevom zobudil alebo v tebe vzbudil obrovskú túžbu ponúknuť mi svoje telo a dopriať si s tebou potechu na loži,“ povedal som a tváril som sa akoby som práve dal pusu Stalinovi na tie jeho voňavé fúzy.
Otočila sa, pozrela na mňa a hrozne sa smiala. „Ty si hrozný buditeľ. Mal by si si prečítať niečo od národných buditeľov, alebo ich rovno učiť. Ty ľahtikár! Nehanbíš sa také dobré dievčatko budiť?!“ povedala mi.
„Myslíš, že tu budú spisy nejakého národného obradenca? Trebárs Selanky od Hollého. To by bolo krásne čítanie do postele, najmä v bernolákovčine,“ riekol som svojim významným hlasom.
„Prečítaš mi niečo?“ Oči sa jej roziskrili a ja som sa na ňu usmial. A vtedy, pri tom úsmeve, sme prekonali hranicu 45 centimetrov. Vyliezla z postele, hrabala v knihovníčke.
„Neboj, ja ti nepozerám na zadok,“ povedal som, ona na mňa hodila rozkošný pohľad a hrozne sa smiala.
„Veď preto, mám na sebe bielu spodnú bielizeň, preto som čistá, nepoškvrnená duša. A nieže budeš túžiť po mojom tele. Ja sex až po svadbe. Tom Sawyer bude vyhovovať?“ spýtala sa tajomne a svoje dlhé tričko si naťahovala, aby som sa jej nepozeral na spodnú bielizeň. Ešteže som sa kochal von oblokom.
Sadla si ku mne, dala mi do ruky knihy a vzala si atramentové pero. Písala mi ním po chrbte, aby si pamätala, čo som prečítal. (Pochopiteľne, tým, ktoré nebolo ostré a namočené v kalamári.) A tak som čítal toho Toma Sawyera a prišiel k časti, keď Tom pobozkal dievča a potom jej povedal, že je lepšia ako jej kamarátka. Pozrela sa na mňa a obaja sme sa na seba vrhli. Keď sme sa odtiahli, strašne sa smiala. „Som lepšia ako moja kamarátka?“ čertila sa.
„Prosím ťa, prestaň sa pýtať hlúposti a vyzleč si tričko,“ povedal som jej a rukami som jej pod to tričko zašiel.
„Typický chlap, najprv zo mňa stiahne tričko a potom mi nebude rozopínať podprsenku, lebo to nebude vedieť,“ a ani nečakala na odpoveď a bola čarovná ako vystrájala.
„Veď si si ju už dávno dala dole,“ usmieval som sa.
Ľahla si na mňa, hrozivo vycerila zuby, povedala: „teba dám dole, takto ma celý večer dráždiť, najprv to ako si mi vyzliekal kabát, potom keď sme spolu umývali riady, to sedenie a šteklenie si rúk a potom to ako si mi zízal na zadok,“ A vášnivo ma pobozkala.
Keď sme mali dole spodnú bielizeň, zhasli sme sviečku, „To už sme manželia, keď si spomínala, že sex až po svadbe?“ neodpustil som si.
„Ja ťa zabijem. Také chuťky som mala už, keď sme sedeli v tej pivnici a povedal si mi, že mám pekné naušnice,“ povedala. Hrozne lialo a pod tvrdou perinou si dvaja ľudia dopriali obrovský kus vzájomného šťastie.
Ráno bol vyliaty atrament, ale atramentovým perom sa tam píše neustále. Som zvedavý ako je to s písaním na chrbte.
Martin Šuraba
Záhradník
Každý víkend si opravoval bicykel. Ráno vstal, vzal olej a mastil reťaz. Fúkal gumy, čistil rám a jeho bicykel bol vždy ako tomu on hovorieval, vo forme. Mal veľmi krehkú ženu s obrovskými očami a tým najrozkošnejším úsmevom na svete. Bol záhradníkom v kráľovskej záhrade.
Martin Šuraba
Bojovný Ján a roket science
Už dopredu upozorňujem, že to je sci-fi. V reálnom svete sa taká osoba nemôže vyskytovať, životné príbehy sú však rôzne. Ak niekde nájdete také rocket science guru, prosím, dajte mu prečítať tieto riadky, ja mám siahodlhé kontakty do NASA a bola by obrovská nehoráznosť, keby taký človek nepomohol vede. Veru, veda je to slovo, kde to začalo.
Martin Šuraba
O okrúhlom stole
Rád sa prechádzal po opadanom lístí. Miloval červené stromy, hmlu, zelenú trávu a mokré topánky od rosy. Keď bol malý chlapec, našiel kdesi v lese opustenú jaskyňu. Nikdy do nej nevošiel, lebo sa bál. A ako to už na svete chodí, ak sa niečoho bojíme, vymyslíme si príbehy, aby sme si to ešte nejako potvrdili. V tom čase ešte nepoznal hrozby dnešného sveta. Bál sa duchov, príšer, strašidiel a iných ohavných bytostí. A tak k tej jaskyni prestal chodievať. Tak sa zoznámil s tajomným svetom a začal si pestovať fantáziu.
Martin Šuraba
Orechy
Ona bola svetrová, on košeľový. Keď sa spoznali, túlavali sa v zasneženom meste. Doniesol cukríky, ktoré ona zbožňovala a ponúkol ju. Bol šikovný, nechcel ju chytiť za ruku len tak.. Zbožňovala jeho komplimenty a aj to, ako ju vedel pohladkať po vlasoch. Vravieval, že ženy milujú dotyky a vlasy sa najlepšie dotýkajú. Samozrejme až po zadku.
Martin Šuraba
Keď zožltli stromy
Od mala neznášal slivky. Keď mal sedem rokov, skoro sa zahrdúsil kôstkou a odvtedy ich nejedol. Mal brčkavé vlasy, miloval ošarpané topánky a rád pozoroval vlaky. Veru vlaky, to bolo jeho. Vždy po škole sa vytrepal na vŕšok, ba aj na kopec a pozeral na vlaky.
Další články autora |
Stovky amerických obrněnců se v řádu dnů nepozorovaně přemístily do Česka
Několik set vozidel americké armády včetně obrněnců Bradley nebo transportérů M113 se objevilo ve...
Nahá umělkyně za zvuků techna házela před dětmi hlínou. Už to řeší policie
Policie prošetřuje vystoupení, ke kterému došlo na Akademii výtvarných umění (AVU). Umělkyně a...
Auto vyjelo z vozovky a srazilo tři lidi. Žena zemřela, dvě vnučky jsou zraněné
Osobní auto srazilo dnes odpoledne v Čáslavicích na Třebíčsku ženu a dvě děti. Žena srážku...
Podvod století za 2,4 miliardy. Ortinskému hrozí osm let a peněžitý trest 25 milionů
Luxusní auta, zlaté cihly, diamanty a drahé nemovitosti. To vše si kupoval osmadvacetiletý Jakub...
Vyváděla strašné věci. Zahradil označil Jourovou za nejhorší z eurokomisařů
Premium Když Česko vstoupilo 1. května do Evropské unie, byl tam matador ODS Jan Zahradil kooptován...
Mexičtí narkos už nepašují peníze, platí si šmouly. Je to legální a bez rizika
Premium Vsaďte se, že nevíte, jak mexičtí narkos pašují peníze z Ameriky. Jistě, viděli jste v seriálech na...
Nová vlna podvodů. Vyluxovaným účtem to nekončí, přeprodávají se osobní data
Premium Kyberzločinu dlouhodobě přibývá, v Česku se s končící lhůtou pro daňová přiznání podvodníci...
Životní prostředí v Československu patřilo k nejhorším na světě, líčí vědec
Premium V roce 1989 se stal vůbec prvním ministrem životního prostředí. Profesor Bedřich Moldan patří mezi...
Auto za tahačem s tankem zastavilo. Už ale ne kamion, který osobák sešrotoval
Při nehodě tří aut zemřel na dálnici D1 mezi Bohumínem a Polskem jeden člověk, další dva jsou...
Akční letáky
Prohlédněte si akční letáky všech obchodů hezky na jednom místě!