MHD opäť nesklamala

Včera som cestovala ako pravidelne vo večerných hodinách autobusom smerom do centra Martina. Už raz som mala nepríjemnú skúsenosť s chlapcami, ktorí zbožňujú písať po sedadlách, na ktorých sedia cestujúci. Vtedy som sedela skoro sama v celom autobuse. A teraz sa história opakovala. 

MHD MartinGoogle

Na rovnakej zastávke ako aj predtým nastúpila partia podgurážených mladíkov. No nešlo o tých istých. Zostala som sklamaná. Nie nadlho. Títo sa porozsýpali po sedadlách v zadnej časti autobusu a rovnako ako aj minule aj za mňa si jeden sadol. Raz si podávali borovičku a s ňou aj kofolu. Pravdepodobne sa stretnú všetci za pár dní na infekčnom. To je však tá nepodstatná časť pomalej a ako vždy tzv. vyhliadkovej jazdy martinskou MHD. Myslela som zase na najhoršie veci. Predstavy v mojej hlave sa dramatizovali a bála som sa, kde ráčia chlapci vystúpiť. V duchu som dúfala, že nie na predposlednej zastávke, presne tam, kde aj ja.

Po chvíli moje myšlienky prerušil čuch, lebo som zacítila takú zvláštnu sladkastú, dusivú vôňu, ktorá by mi pri dlhodobom nepriamom vdychovaní spôsobila bolesť hlavy, ba možno by si na ďalšej zastávke prisadol i nejaký piadimužík a za ním by cupitalo stádo škriatkov. Nič také sa však nestalo. Chlapci si obohatili už obohratú pesničku krútenia hlavy a dobrej nálady spôsobenej alkoholom fajčením marihuany. Načo čakať, keď si môžu zapáliť už počas cesty na žúr? Aspoň tam dorazia v správnej nálade. Však prečo nie...

A aj napriek hlúpym náhodám, ktoré ma desia počas nočnej cesty autobusom sa nedám odradiť a naďalej nočnými spojmi pravidelne jazdievam.