Od 4. do 14. apríla sa konala v Brne na Křenovej ulici výstava modelových vláčikov rozmeru H0. Organizoval ju Klub modelárov železníc Brno. Návštevníci si mohli prezrieť koľajisko o ploche približne 65 metrov štvorcových.
Brno – Vystupujeme zo šaliny na zastávke Vlhká a pred nami stojí brána do bývalej priemyselnej zóny. Nad továrňami, ktoré poznačil čas sa týči vysoký komín. Budova 24C, kde sa klub modelárov stretáva, sa nachádza niekde v tomto labyrinte. Jak príhodné a tematické. Kto aspoň raz navštívil rušňové depo, vie, že presne takáto atmosféra v ňom panuje. Po pár nesprávnych odbočkách sa dopátrame vchodu do starej tehlovej budovy. Do tretieho poschodia, v ktorom sa koľajisko nachádza, nás zavedú úzke kamenné schody.
Za dverami nás víta podpredseda klubu modelárov Ivo Kučera aj so svojím mladým kolegom. Vypýta si od nás symbolické vstupné štyridsať korún a s prísľubom, že zodpovie naše otázky nás pozýva ďalej ku koľajisku. Na prvý pohľad je zrejmé, ktoré vekové kategórie výstavu navštevujú najviac. Rodičia držia za ruku svoje ratolesti, ktoré sa nevedia nabažiť pohľadu na modelové koľajisko rozmeru H0. „Pozri mami, ten vagón nesie šalinu,“ kričí jeden z malých návštevníkov fascinovane pri pohľade na nákladnú súpravu, ktorej súčasťou je naozaj vagón – takzvaný „plošiňák“ – voziaci malú modelovú električku.
Okrem rozmeru H0, ktorý je druhý najväčší existujú ešte rozmery 0, teda najväčší, TT a N. Pričom rozmer N je najmenší. „Há nulka je asi najfrekventovanejšia veľkosť modelových železníc. Ani neviem, prečo sa vlastne venujeme jej. Naše koľajisko vzniklo už dávno, keď som tu ani ja nebol. Vždy to bola H0,“ vysvetľuje nám podpredseda.
A kto vlastne tento veľkolepý mini svet ovláda? Opäť sú to deti. Chlapci vo veku od desať do osemnásť rokov behajú od jedného stanoviska k druhému, ovládajú mašinky, prehadzujú súpravy, výhybky a ladia detaily na paneloch. „Toho Brejlovca mi tam teraz nepúšťaj,“ apeluje mladý strojvodca na svojho kolegu mašinkárskym slangom. Brejlovcom pritom myslí typ dieselovej lokomotívy, ktorá je príznačná svojimi čelnými sklami v podobe okuliarov – brýlí. „Splnil sa mi detský sen, keď vidím to koľajisko. My sme doma mali iba také jednoduché vláčiky. Bez dekorácií a ozdôbok. Závidím tým chalanom, že môžu víkendy tráviť pri takom peknom hobby,“ zdôveruje sa nám návštevníčka výstavy Slávka Baluchová.
Po sieti tratí sa preháňajú vlaky od tých najstarších parných až po tie najmodernejšie elektrické. Osobné alebo nákladné, všetky križujú stanice, ktoré boli vytvorené podľa reálnych predlôh. „Momentálne tu máme najstaršiu mašinku z roku 1974. Mali sme aj staršie, z roku 1955, ale tie už, bohužiaľ, vypovedali službu,“ objasňuje Kučera. Aby nemeškali či sa nezrazili, kontrolujú operátori z viacerých počítačov pri koľajisku. Cez špeciálny systém ovládajú výhybky a pomocou manuálnych ovládačov určujú rýchlosť jednotlivých súprav. Celý chod potom zabezpečuje spletitá kabeláž pod stolmi. „Bodaj by aj České dráhy jazdili takto spoľahlivo,“ smeje sa Baluchová.
Nie len vlaky, ale aj krajinka a všetky detaily, ktoré k nej patria sú ručne vymodelované s precíznosťou a dôrazom na realitu. Naskytuje sa nám tak pohľad na rozbahnenú rieku, strmý kamenistý kaňon, historické centrum mesta, alebo cestu osadenú stĺpmi elektrického vedenia a pätníkmi. „Koľajisko má dve časti. Jedna je stála a nemenná. To sú napríklad polystyrénové kopce pod oknami, ku ktorým sa návštevník bližšie ani nedostane, alebo model mesta na začiatku panelu. Tá druhá pozostáva z takzvaných modulov, ktoré sa na seba dajú skladať ako puzzle,“ ukazuje nám vášnivý modelár. Tieto moduly si všímame aj po bokoch miestnosti. Celý priestor je vlastne dielňa a to, že sa tu pravidelne lepí, skladá a tvaruje je vidno všade navôkol. Rozrobené segmenty tratí sú tiež súčasťou výstavy pre verejnosť.
Reálnosť celej scenérie je doplnená zvukovými efektami. Škrípanie bŕzd vlaku zastavujúceho v stanici udivuje nejedného návštevníka „Toto som veru nečakal. Bol som trochu skeptický keď som sem išiel, ale začínam si k vláčikom vytvárať vzťah,“ tvrdí návštevník expozície Vladimír Buchar. Na modelovom panely ho zaujali napríklad priecestia, ktoré signalizujú blikajúcu bielu farbu ak sú voľné a červenú ak cez nich prechádza vlak. Chceme sa ho opýtať ešte na dôvod návštevy, ak bol voči nej skeptický, ale to už uteká sledovať, z ktorého tunelu vyjde vlak, ktorý pred chvíľou pozoroval.
Okrem modelového panelu sú návštevníkom k dispozícii aj stručné návody na výrobu stromov z drôtu, orezávanie polystyrénu, farbenie scenérií, alebo informácie o konkrétnych modeloch mašiniek a ich reálnych predlohách.
