Živý darček pod vianočný stromček?

Na Vianoce deti túžobne očakávajú, či im Ježiško doniesol pod stromček to, čo si tak veľmi želali. Mnoho rodičov rieši v predvianočnom období dilemu, či kúpiť svojej ratolesti pod stromček psíka alebo nie.

Na Vianoce sa snažia rodičia plniť deťom ich želania. Mnoho z nich však túži po krásnom šteniatku, čo spôsobuje dospelým často vrásky na tvári a ťažké rozhodovanie, či si ho zadovážiť alebo nie. Ako sa s touto dilemou vysporiadať?

Je nutné si uvedomiť, že pes nie je hračkou, ktorú možno po pár chvíľach odhodiť do kúta a zas vytiahnuť, keď má človek chuť. Je to živý tvor, ktorý má svoje potreby a bude s rodinou stále počas najbližších rokov. Mnoho detí si neuvedomuje, že starostlivosť o psíka nie je len o hraní a hladkaní, ale obnáša aj venčenie, kŕmenie, výcvik či upratovanie toho, čo vyprodukuje. A hoci sa veľa detí prvé dni o svojho psíka príkladne stará a doma sa dokonca všetci predbiehajú v tom, kto ho pôjde vyvenčiť, netrvá ani mesiac, kedy začnú vznikať hádky presne z opačného dôvodu. Pes už totiž nie je takou senzáciou a prechádzky s ním sa stali len bežnou rutinou. Rodič tak musí pripraviť svoje dieťa na to, že psík je úväzkom na niekoľko rokov a nezostane večne rozkošným šteniatkom.

Ak sa rodičia nakoniec predsa len rozhodnú, že psíka kúpia, je veľmi dôležité, aby si vybrali správne plemeno. Bohužiaľ, v praxi sa mnohí rozhodujú skôr na základe „módnej hitparády“ než podľa vhodnosti, a tak sa stáva, že veľký lovecký pes, akým je napríklad veľmi obľúbený weimarský stavač, sa ocitne v malom byte a jeho jediným pohybom je krátka ranná a večerná prechádzka na vôdzke. Netreba sa potom čudovať, že si nedostatok pohybu a psychických vnemov kompenzuje obhrýzaním nábytku a trhaním kobercov. Človek by sa teda mal rozhodovať pri výbere plemena podľa toho, koľko potrebuje pohybu, stravy či starostlivosti o srsť a či ho môže ľahko vycvičiť. Aj medzi psami je totiž množstvo typov osobností, ktoré majú svoje nároky. Ideálne je, ak sa blížia k tým, ktoré má majiteľ.

Snáď najdôležitejším bodom pri kúpe psa je, od koho si ho zadovážiť. Práve v období Vianoc sú noviny aj internet plné inzerátov, v ktorých chovatelia ponúkajú krásne šteniatka. Je však rozdiel medzi skutočným chovateľom a množiteľom, ktorý má psov len kvôli dobrému biznisu. Často ich chová v nedôstojných podmienkach a obmieňa plemená podľa toho, ktoré momentálne letí. Suky sú preňho len zdrojom zisku a väčšinou rodia šteniatka za šteniatkami, bez prestávky. Nestará sa ani o ich zdravie a očkovanie, čo sa samozrejme podpíše aj na šteňatách. Mnohí ľudia však stále od nich kupujú psov, veď na nejakých papieroch o pôvode im nezáleží, hlavne, že budú mať vysnené plemeno za menej peňazí. Často však na očkovaniach a rôznych nutných veterinárnych zákrokoch preplatia viac, ako keby si kúpili psa s papiermi. Navyše podporujú množiteľov, ktorí týrajú zvieratá iba preto, aby čo najviac zarobili.

Človek, ktorý si chce zadovážiť psa a páči sa mu konkrétne plemeno, by si teda mal preveriť chovateľa a kupovať len „papieráka“. Druhým, mne bližším riešením je adoptovať si psíka z útulku. Dnes sa v nich často nachádzajú aj čistokrvné psy, ale svoje jedinečné čaro majú práve „oriešky“, ktoré sú často vnímavejšie, poslušnejšie a inteligentnejšie než „papieráky“. A hoci si mnohí útulkáči zažili aj veľa utrpenia, dokážu sa pod citlivým vedením zmeniť na najlepších a najoddanejších spoločníkov.

Nie som proti tomu, aby bol pes vianočným darčekom pod stromčekom. Som však proti nezodpovednému a nedomyslenému rozhodnutiu zadovážiť si ho, pokiaľ si nie som istá, že to naozaj zvládnem. Pes totiž nie je hračka či oblečenie, ktoré, ak mi nesedí, môžem ísť reklamovať. Na druhej strane je však vzácnym príkladom toho, že láska sa dá naozaj kúpiť.

Adriána Mečiarová