Študenti hrou s bábkami oslovujú seniorov v Brne

Záujmy študentov sú rozsiahle. Od učenia sa jazykov až po pivo v krčme. Sú povestní prebytkom voľného času, málokedy ho však trávia sociálnou pomocou iným.

Brno – Dvaja študenti sociálnej pedagogiky na Masarykovej univerzite, vzali opotrebovaný kufor, schovali do neho staré platne, fotografie, listy a zaklopali na dvere seniorských centier v okolí Brna. Lukáš Musil a Michael Schmidt založili Divadlo Bez Pravidel, kde tvoria programy pre dôchodcov a vymýšľajú predstavenia pre širokú verejnosť. „Nechceli sme lipnúť na príkazoch a zákazoch, čo má a nemá byť súčasťou divadla. Mali sme vlastné vízie, ako chceme tvoriť. Vybočili sme, pretože sociálne divadlo je možné robiť aj iným spôsobom, než nám vravia ostatní,“ spomína na začiatky Lukáš Musil. 

 

Marioneta ako starý kamarát na návšteve

Divadlo dvoch mladých mužov je špecifické tým, že hrajú s marionetami. Súčasťou ich predstavení je hra živého herca po boku bábky, v interaktívnych programoch prostredníctvom nej komunikujú s divákmi. V domovoch pre seniorov táto interakcia pomáha v nadviazaní kontaktu so staršími ľuďmi. „Drevená bábka je jednoduchšia na prijatie. Ľudia v domovoch nemajú tak častý ľudský a hlavne fyzický kontakt. S bábkou dokážu vzťah a dokonca dotyk nadviazať ľahšie. Nie je pre nich nebezpečná, vždy vedia, že sa bude správať tak, ako očakávajú, a že im neublíži. Vnímajú ju ako kamaráta, ktorý prišiel na návštevu,“ vysvetľuje význam marionety vo vzťahu so seniormi Michael Schmidt. „Bábka babičky je výborný nástroj, ako sa zoznámiť s dôchodcami. Babička je ako oni, babičky a dedkovia. Má rovnaké problémy ako oni. Búra komunikačnú bariéru medzi lektorom a seniorom,“ dodáva Lukáš Musil. 

 

Seniori si predstavenia nepamätajú

Mladí muži doteraz navštívili sedem domovov pre seniorov, niekde boli dokonca viackrát. „Niektorí  do dvoch dní zabudnú na to, že sme u nich boli,“ hovorí Michael Schmidt. Podľa neho to však nie je dôležité. U starších ľudí býva krátkodobá pamäť poškodená, dlhodobá je zase oslabená tým, že nie sú nútení premýšľať. „Často sú seniori smutní, že si nepamätajú, čo sa stalo včera, ale na veci z minulosti si spomínajú dobre. A keď im človek pripomenie niečo, čo sa stalo pred desiatkami rokov, majú zo seba dobrý pocit. A to im zlepšuje psychický stav,“ vraví študent. Súhlasí s ním aj inštruktorka terapie v domove pre seniorov Naděje Miroslava Opletalová. „Aj keby divadlo pre niektorých klientov nemalo dlhodobejšie účinky, tá chvíľa stála za to. Formou interakcie sa rozrozprávali aj inak veľmi uzavretí ľudia. Majú z návštevy oveľa viac než z divadla, na ktoré by sa iba pozerali,“ vyzdvihuje prácu študentov Miroslava Opletalová.

V domovoch pre seniorov sa s prácou mladých ľudí často nestretávajú. „Všetci boli príjemne prekvapení, že prišli mladí chlapci medzi nás. Boli výborní a vtipní. Chceli vyprovokovať ľudí, aby komunikovali. Tu vo vnútri je štýl života úplne iný než za dverami,“ pochvaľuje si prítomnosť študentov dôchodkyňa Jaroslava Rozen z Domova pre seniorov Podpěrova. 

Divadlo Bez Pravidel obohacuje všetkých aktérov

Tento rozdiel života vnímajú aj Michael Schmidt a Lukáš Musil. Po každej návšteve si rekapitulujú zážitky a vytvárajú nové predstavenia. „Bábka je ďalší člen nášho divadla. Má svoj charakter a po každom programe v domove seniorov si odnáša nový príbeh. Máme kufor plný spomienok, s ktorým k ním prichádzame. To je polovica, druhú polovicu si vytvárajú seniori sami,“ popisuje interaktívne programy Lukáš Musil.

 Aktivitu študentov si cení aj vyučujúca na Katedre sociálnej pedagogiky na Masarykovej univerzite Lenka Gulová. „V bakalárskom štúdiu sa stretávam ojedinele so študentmi, ktorí by pracovali so seniormi. Aktivita mladých mužov je zaujímavá metódou. Bábka môže nenásilným spôsobom osloviť seniora. Stáva sa prostredníkom medzi ním, často v náročnej situácii, a človekom, ktorý ho chce podporiť. Tato práca obohacuje všetkých aktérov. Navyše je v nej hodnota hlbokej empatie a tvorivosti, ale aj profesionality,“ komentuje návštevy domovov seniorov Lenka Gulová.

V domovoch aktívny život nekončí

Mladí študenti hovoria aj o podpore zo strany univerzity. Od prvého momentu, keď sa na kurze zoznámili s bábkovým divadlom, až po zlepšenie ich vzťahov s profesormi na katedre. „Chlapci sú veľmi talentovaní a majú hlboký záujem o odbor. To, k čomu ich inšpirovali vyučujúci, sú schopní sami rozvíjať. Sú teda ideálnym príkladom študentov, ktorí postupne vyrastú v dobrých pedagógov. Založili si vlastné malé divadlo a prinášajú projekty do domovov pre seniorov. Ponúkajú im ešte zaujímavú životnú perspektívu a utvrdzujú v presvedčení, že v domovoch aktívny život nekončí,“ hovorí prorektor Masarykovej univerzity Jiří Němec. 

Podobné aktivity nie sú cudzie ani iným študentom, a práve tí môžu získať na svoje projekty peniaze z univerzitných štipendií. Mimo nich si musia nájsť iné zdroje a sponzorov. To majú v pláne aj Lukáš Musil a Michael Schmidt. „V najbližšej dobe sa chystáme z Divadla Bez Pravidel urobiť spolok. Radi by sme žiadali o granty. Chceme vycestovať aj mimo mesto Brno, a to pre nás študentov nie je lacné. Domovy pre seniorov často peniaze nemajú a nechceme ich pýtať od nich. Radšej budeme získavať podporu odinakiaľ,“ vysvetľuje zámery divadla Lukáš Musil.

Mladí študenti dostávajú pozvania aj z iných miest. Pripravujú nové predstavenia a majú v pláne kúpiť ďalšie marionety. Kvôli pozitívnej odozve chcú naďalej viesť Divadlo Bez Pravidel interaktívne. Okrem domovov pre seniorov vystupujú aj na rôznych divadelných festivaloch v Brne. 

Petra Pichaničová

Další články můžete číst na munimedia.cz