Slovenskí študenti v Česku s jazykom problém nemajú

Študent, ktorý sa po maturite rozhodne vycestovať za hranice krajiny musí počítať s tým, že svoju slovenčinu nebude nejaký čas potrebovať. V Česku to tak ale nie je. Niekedy sa stane, že sa Slovák s Čechmi rozpráva iba výnimočne.

„Miluji slovenštinu, je tak měkká“, alebo „Řekni řeřicha“. To si vypočul aspoň jeden krát každý Slovák žijúci v Česku. Slováci to radi oplácajú tým, že chcú od Čechov, aby povedali nejaké mäkké slovo, napríklad čučoriedka alebo guľôčka. Vzájomné priateľské podpichovanie je bežné.

„Po česky začnem hovoriť väčšinou, ak mi niekto nerozumie,“ tvrdí študent socioekonomického regionálneho rozvoja na Mendelovej univerzite v Brne Ján Snopko. „Keď sa v škole učím termíny v češtine, tak si ich následne neprekladám do slovenčiny. Potom ma jednoducho rýchlejšie napadne termín v češtine,“ dodáva.

Prijímacie skúšky na vysokú školu obyvatelia Slovenska samozrejme absolvujú po česky, či už sa jedná o test obecných studijních předpokladů, odborové testy, alebo iné formy. Čo potom na škole? Napríklad na Masarykovej univerzite môžu slovenskí študenti odovzdávať všetky práce počas celého štúdia v slovenskom jazyku.

„Po slovensky rozprávam preto, že mi väčšina ľudí rozumie. Niekedy to ale miešam s češtinou. Na moju češtinu boli zatiaľ len pozitívne ohlasy, celkom mi to totiž ide. Dokonca viem aj ř, tak že to skoro nie je poznať, že som Slovák,“ vyjadril sa študent všeobecného lékařství na Univerzite Karlovej v Prahe Ján Oros. „Čisto po česky sa bavím s pacientmi, pretože si myslím, že keď prišli do nemocnice v Česku, mali by sme na nich všetci Slováci hovoriť česky. Tak sa vyhneme zbytočným konfliktom, ak by to pacientovi nebolo po vôli. Ide aj o zachovanie plného porozumenia toho, čo pacientovi vysvetľujeme,“ dodal.

Kedy vlastne Slováci pociťujú jazykovú bariéru? Napríklad, keď si v menze chcú dať obed, ale nerozumejú názvom jedál. S nadhľadom samozrejme. Na prijímacích skúškach znamená pre Slováka neznalosť českého jazyka istý handicap, ktorý sa ale dá prekonať. Na prednáškach nerozumejú vždy každému slovu, ale to tiež nie je problém. Niektorí českí spolužiaci a kamaráti nie vždy rozumejú tomu, čo hovoríme, ale to je výnimočné. Všeobecne povedané, Slováci v Česku nemajú jazykový problém.  

„V zásade rozprávam po slovensky, či už v škole alebo mimo nej. Keďže študujem francúzsky jazyk a občas robíme preklady, vyžaduje sa od nás preklad do češtiny. Vo zvyku mám zdraviť sa po česky pri odchode z obchodu alebo z vyučovacej hodiny, z úcty,“ hovorí študentka francúzskeho jazyka na Masarykovej univerzite Silvia Sliacka. „Našťastie mi moju slovenčinu nikto nevyčíta, práve naopak mám skúsenosť, že sa mnohým Čechom naša reč páči, práve jej mäkkosť a ľubozvučnosť,“ dodala.

Výnimočne sa nájdu študenti, ktorý dokážu komunikovať dvojjazyčne. „V Česku zvyčajne rozprávam po česky. Po slovensky v Česku hovorím len so svojimi slovenskými kamarátmi. U mňa je to dané tým, že moja rodina sú spolovice Česi. Moja babka, Češka, hoci už dlho žije na Slovensku, sa nikdy nenaučila rozprávať po slovensky. U nej doma sa vždy hovorilo po česky," vyjadrila sa študentka žurnalistiky a bezpečnostných štúdií na Masarykovej univerzite Eliška Gáfriková. 

Študentka tak bola s češtinou v dennom kontakte. „Keď som bola u starej mamy, hovorila som s ňou po česky,“ dodala. „Tak sa to u mňa z jazyka na jazyk prepína tak nejako automaticky. Keď počujem češtinu, odpovedám po česky,“ tvrdí. „Ale myslím si, že ak už tu človek chce zostať žiť a pracovať, mal by sa aspoň posnažiť hovoriť česky,“ uzavrela študentka.

Katarína Halásová