Budia sa s vedomím, že ich ešte v ten deň čaká boj. S precíznosťou si zapínajú uniformy alebo krúžkové brnenie, pripravujú pušky a meče. Pri niektorých príležitostiach desiatky, inokedy až stovky odhodlaných mužov.
Na rozdiel od svojich predchodcov, ktorí svoje bitky bojovali pred desiatkami alebo stovkami rokov, členovia historických klubov vedia, čo ich čaká. Na väčšine akcií sú totiž pravidlá dané, vítazi a porazení známi vopred. Tieto rekonštrukcie bojov zhŕňajú obdobia od čias Vikingov až po čerstvejšie udalosti druhej svetovej vojny. V Českej republike sa takýchto rekonštrukcií udeje niekoľko ročne, pričom tie najväčšie majú až tisícky návštevníkov. Mnohé sú však aj súkromnými podujatiami pre členov historických klubov.
Rôzne prístupy k stvárneniu udalostí
O tom, či bude podujatie prístupné aj verejnosti, rozhoduje sčasti aj zameranie historických komunít. Zatiaľ čo podstatná časť historických klubov sa primárne špecializuje na oboznamovanie verejnosti s minulosťou, existujú aj komunity, ktorých výrazná časť aktivít sa zameriava len na hranie rolí a prežívanie príbehu – LARP. Síce sa tieto činnosti nevylučujú a časť klubov kombinuje oba prístupy k stvárňovaniu histórie, dôraz sa môže líšiť.
Oboznamovanie verejnosti s historickými udalosťami je jednou z hlavných náplní klubu vojenskej histórie, do ktorého patrí aj Jakub Nerada. Dôvodom vzdelávania verejnosti je pre neho najmä oprávnená hrdosť na vlastné dejiny. „Mladšie generácie by nemali opomínať to, že vo vlastnej histórii majú byť na čo pyšní. V predošlých generáciách boli totiž skutoční hrdinovia, na ktorých by sa zabúdať nemalo,“ vysvetľuje. Z takéhoto vnímania udalostí vyplýva aj stvárnenie bojov. Pri rekonštrukciách skutočných udalostí je síce výsledok dopredu zrejmý, avšak vojaci až na výnimky niektorých vyšších dôstojníkov ostávajú anonymní. „O konkrétnych činoch konkrétnych vojakov nie sú vždy záznamy. Ďalším problémom je počet ľudí, ktorí na akcii hrajú vojakov. Zahrnúť len niektoré skutočné postavy a iné vynechať by predstavovalo neúctu voči padlým,“ doplňuje Nerada.
Ďalším prístupom k zobrazovaniu histórie je hranie svojich stálych rolí v rámci skupiny. Takým príkladom je aj Hradecký dvůr Alžběty Richenzy. Táto organizácia fungujúca už pätnásť rokov je jednou z nemnohých, ktoré sa venujú rekonštrukcii života zo štrnásteho storočia. Táto komunita organizuje okrem historických predstavení pre verejnosť aj vlastné akcie v duchu LARP. Historická vernosť sa pri týchto podujatiach nepremieta len vo výzbroji, ale aj v tom, čo na prvý pohľad nevidno. „Namiesto bežného spodného prádla preto niektorí priaznivci historického LARPu nosia dlhé plátené kraťasy – v stredoveku známe ako bruchy, namiesto ponožiek repliky dobových nohavíc, ktoré presahovali až na chodidlo,“ vysvetľuje Jan Sazima, člen Hradeckého dvora.
Nejde len o bitky
Pre mnohých členov historických komunít však samotné boje nepredstavujú jediný záujem. Jedným z nich je aj Ján Sazima, dnes už šľachtic majúci vlastnú družinu. Hoci on sám začínal s touto záľubou práve prostredníctvom historického šermu, vojenské strety pre neho nepredstavujú jediný dôvod, prečo sa pravidelne zúčastňuje stredovekých turnajov. "Cieľom je zažiť realitu nejakej historickej udalosti. Nejde tam však len o boj samotný, ale aj celkový život okolo," hovorí Sazima. Predstava dobového života sa skutočne nevytvorí za pár minút alebo hodín. Navodenie atmosféry tak niekedy prebieha aj vďaka pochodom v snehu alebo brodeniu sa v potokoch. "Boj môže prebehnúť v rámci pár desiatok minút, ale práve hlad a mokro v topánkach umožnia človeku pochopiť, čo také výpravy pre vtedajších ľudí predstavovali," dodáva.
Aj keď klub vojenskej histórie, do ktorého patrí Jakub Nerada, nefunguje na princípe LARP, neznamená to, že o autentický zážitok sa jeho členovia nesnažia. „Niektoré akcie trvajú aj tri dni. Keď vtedy človek leží pod dobovými celtami a je z dobového riadu, chvíľami má pocit, že v tej dobe naozaj žije,“ objasňuje. Pripomínanie histórie však nespočíva len v bojových rekonštrukciách, no napríklad aj v čestnej stráži pri pomníkoch v období významných výročí alebo navštevujú vojnových veteránov. Členovia klubov vojenskej histórie bývajú taktiež pozývaní na natáčania dobových filmov.
Lucia Tupá
