Chci, aby si ľudia uvedomili, že klasická hudba nie je zlá, hovorí dirigent Martin Mazánek

Výročný koncert k oslavám stého založenia Masarykovej univerzity diváci odmenili niekoľkominútovým potleskom.  Ako prebiehali pripravy, prezradil dirigent Martin Mazánek.

Brno – Počas koncertu si diváci mohli vypočuť päť skladieb v podaní Symfonického orchestru a Pěveckého sboru Masarykovy univerzity. V prvej časti zaznela Symfónia číslo štyri od Kurta Atterberga a premiéra skladby The Relay „Balto“, ktorej autorom je práve dirigent symfonického orchestru MUNI Martin Mazánek. Druhú polovicu koncertu tvorili známe filmové soundtracky od Jamesa Hornera – Kasperova uspávanka, Titanik a Avatar.

CHCEL SOM, ABY SI VŠETCI POSLUCHÁČI PRIŠLI NA SVOJE

Podľa čoho ste vyberali aké skladby zaznejú v programe výročného koncertu?

Obaja autori zaradených skladieb, ako Atterberg, tak Horner, sú moji obľúbený skladatelia. Ale to nebolo jediným kritériom, prečo som ich vybral pre tak výnimočný koncert. Chcel som hlavne nájsť niečo, čo sa bude páčiť divákom. Muselo to teda aj nejako časovo a koncepčne zapadať.

Hlavným kritériom pri výbere boli teda diváci?

Úvodná skladba Symfónia číslo štyri mala V Českej republike premiéru. Tým dodržujem filozofiu orchestru, že hráme hlavne neznáme diela. Za druhé som chcel, aby si všetci poslucháči prišli na svoje. Tak ako tí, čo majú radi klasickú hudbu, tak tí, čo tam prídu kvôli filmovým soundtrackom.

Preto ste sa rozhodli pre dve klasické a tri filmové skladby?

Chcel som tým vytvoriť rozumný balans skladieb pre klasických poslucháčov a filmových fanúšikov. Poslednú dobu rád využívam takúto kombináciu, pretože keď tam prídu ľudia tešiaci sa na filmové skladby, tak ja ich prinútim počúvnuť si aj nejakú zaujímavú klasickú hudbu. Tak tých poslucháčov určitým spôsobom vychovávam. Snažím sa aby si ľudia uvedomili, že klasická hudba vôbec nie je zlá, že môže byť aj veľmi zaujímavá.

Z filmových skladieb ste vybrali soundtrack z Titaniku a Avatara, ktoré poznajú takmer všetci. Treťou je menej známa skladba z rozprávky Kasper. Prečo ste sa rozhodli zaradiť práve túto skladbu?

Kaspera pozná len málo ľudí, ale je to pekná hraná rozprávka. Myslím si, že od skladateľa Jamesa Hornera je to jeden z najkrajších soundtrackov. CD s touto skladbou má pre mňa veľký symbolický význam. V dobe keď som bol ešte na strednej škole, ešte nebol Youtube, človek si musel každé CD prácne zháňať, objednávať z Ameriky a cez množstvo známych. A zrovna Kasper bol jeden z prvých soundtrackov, ktorý sa mi tak veľmi páčil, že som si to CD zohnal.

Skladba sa teda spája s vašimi hudobnými začiatkami?

Spolu s Legendou o vášni a E.T. - Mimozemšťanom od Williamsa, to boli jedny z prvých soundtrackov, ktoré ma chytili za srdce natoľko, že som sa rozhodol v budúcnosti venovať hudbe. Aj preto som sa rozhodol zaradiť do programu Kaspera, keďže vlastne učinil moje rozhodnutie, že by som sa chcel raz stať filmových skladateľom.

SKLADBA JE TAK SVOJIM SPÔSOBOM MOJE POĎAKOVANIE VEDCOM

Na koncerte bola odohraná premiéra skladby The Relay „Balto“, ktorej autorom ste vy sám. Napísali ste skladbu priamo na výročný koncert?

Nápad som mal už skôr, ale výročné vystúpenie, a to že by sme tam mohli predviesť nejakú premiérovú skladbu, ma nakoplo, aby som na tom začal pracovať. V podstate je to jedna z mála skladieb, ktorú som dokončil za tak krátky čas. Ale je to hlavne vďaka atmosfére, ktorú ten príbeh má. Vďaka nej sa mi to písalo naozaj dobre.

Skladba je inšpirovaná skutočnou udalosťou, ktorá sa stala na Aljaške v roku 1925. Štafetovej výprave psieho sprievodu sa vtedy vďaka protilátke podarilo zachrániť deti v meste Nome, kde vypukla epidémia záškrtu. Prečo ste sa rozhodli napísať symfonickú báseň práve podľa tejto udalosti?

Túto udalosť som vybral, pretože sa mi veľmi páči ten ľudský príbeh obetavosti. V absolútne nehostinných podmienkach sa vydali cez celú Aljašku, aby zachránili choré deti. V Česku táto udalosť nie je veľmi známa, ale v Amerike je to pomerne veľký a silný príbeh.

Mali ste pri písaní skladby nejaké podklady o udalosti z ktorých ste vychádzali?

Výborne o tom napísal František Omelka vo svojej knihe Štafeta, ktorá je výnimočná naozaj nádhernou prácou s jazykom. Človek má až slzy v očiach, ako je to pekne a dojemne napísané. Už popri čítaní tejto knihy som bol presvedčený, že o nej chcem napísať symfonickú báseň. Mám takú vlastnosť, že keď si čítam knihy, ktoré majú dobrý príbeh, tak mi popri tom začne hrať v hlave filmová hudba, ktorá sprevádza ten dej.

Prečo ste sa skladbu rozhodli venovať už spomínanému americkému skladateľovi Jamesovi Hornerovi?

Horner je autorom hudby animovaného filmu Balto, ktorý je rozprávkovým prevedením tohto príbehu. To je jeden z dôvodov, prečo som tú skladbu venoval jemu. Ale tiež preto, že som to chcel poňať ako moje osobné rozlúčenie sa so skladateľom, ktorého hudba mi prakticky ovplyvnila celý život. Premiéra skladby bola navyše v deň, kedy boli oceňovaní najlepší vedci Masarykovej univerzity. Skladba je tak aj svojim spôsobom aj moje poďakovanie vedcom, ktorí sa venujú napríklad vymýšľaniu liekov a vakcín. Vďaka nim je náš život lepší a komfortnejší. Pretože v skutočnosti veda bola to, čo zachránilo deti v mestečku Nome v roku 1925.

ZÁVEROM PENTALÓGIE BY MALA BYŤ SYMFONICKÁ BÁSEŇ MALÝ PRINC 

The Relay „Balto“ je vašou treťou symfonickou básňou. Pripravujete v blízkej dobe aj nejaké ďalšie skladby?

Mám rozpísané ďalšie dve symfonické básne, ktoré by mali ukončovať pentalógiu symfonických básní. Prvou skladbou bol Rainforest, potom Lena, najnovšia je spomínaná Štafeta. Teraz na jeseň by som chcel hrať The Other Earth, čo je v podstate také postapokalyptické sci-fi. To som si dal ako darček, pretože človek má chuť napísať aj niečo moderné. Aj na posluch to bude niečo úplne iné, viac akčné a hlučné.

A o čom bude posledná báseň série?

Záverom pentalógie by malo byť symfonická báseň Malý princ, na motív rovnomennej knihy. Tú som naschvál nechal na koniec, aj keď mám náčrty skoro hotové už päť alebo šesť rokov. Keďže mám Exupéryho rád, je veľká zodpovednosť napísať skladbu podľa jeho diela. Preto to chcem nechať vnútorne dozrieť. A samozrejme to všetci poznajú takže na to budú zvedaví a budú to porovnávať s knihou.

Skladba je už teda hotová alebo na nej ešte pracujete?

V podstate inštrumentálne skomponovanú mám už celú prvú scénu, zvyšok mám v náčrtoch. Chýba mi ešte záver. Každého pol roku vymyslím iný, a neviem sa dopracovať k tomu najideálnejšiemu. U Malého princa je to obzvlášť ťažké, keďže je ten príbeh neukončený. Ja ale skladbu musím hudobne ukončiť. Je to niečo podobné ako som spravil v skladbe Lena, ktorá je tiež podľa knihy ktorá končí otvorene, kedy Lena zostane napol dobrá a napol zlá, a nikto nevie ako to dopadne.

Autor: Lucia Pekárová