Centrum pomáha bezdomovcom sociálne i duševne

S príchodom jari sa bezdomovci začínajú vracať do ulíc. Tohtoročnú dlhú zimu mnohí prežili v centrách sociálnych služieb. Jedno z nich je i na Mlýnskej ulici v Brne.

Brno – Dom Josefa Korbela ponúka pomoc osobám bez prístrešia a ľuďom, ktorí sú ohrození sociálnym vylúčením. Vo svojom programe zahrňuje tri druhy služieb. Nízkoprahové denné centrum záujemcom vytvára podmienky pre osobnú hygienu, poskytuje stravu a ošatenie. Nocľaháreň slúži tým, ktorí majú záujem len o prenocovanie a využitie hygienických zariadení. V azylovom dome sa na prechodnú dobu môžu ubytovať ľudia bez domova.

„Tieto tri služby centrum poskytuje podľa zákona o sociálnych službách, ktoré sú z väčšej časti financované európskym sociálnym fondom,“ uviedol vedúci projektu Pavel Kosorin. Ľudia, ktorí využívajú ktorúkoľvek pomoc zariadenia, však majú nielen základné sociálne potreby, ale aj tie duševné. Dom Josefa Korbela sa preto snaží dbať aj na tento aspekt. „Ponuka našich služieb je špecifická v tom, že okrajovo zahrňuje i duchovnú starostlivosť,“ povedal Kosorin.

Okrem toho pracovníci vykonávajú terénnu sociálnu prácu. Zameriavajú sa na lokality, kde sa nachádza vyšší počet bezdomovcov a podávajú im informácie o pomoci, ktorú môžu využiť. Podľa Kosorina zamestnanci vedia s kým pracujú. „Máme veľmi slušne zmapované príčiny bezdomovectva, vieme, čo môžeme ponúknuť a kam konkrétneho človeka chceme priviesť. Samozrejme, že dôvodov, prečo sa človek stane bezdomovcom je celá rada a práve preto trvá roky, niekedy i desaťročia než sa osoba zo statusu bezdomovca dostane inam,“ dodal. Mnohokrát títo ľudia svoj zaužívaný spôsob života ani nechcú zmeniť. „V tomto dome využívam nocľaháreň. Prídem na noc, naraňajkujem sa a idem zas na ulicu,“ povedal bezdomovec Peter Kuba.

Centrum patrí pod organizáciu Armáda spásy, ktorá je prítomná v Českej republike, hlavne  v Brne, od tridsiatych rokov dvadsiateho storočia. Po zmene režimu v Československu bola Armáda spásy vytlačená. Svoju sociálnu pomoc ľuďom obnovila až začiatkom deväťdesiatych rokov.

Martina Lahitová