Čakám, kedy ten konflikt skončí, hovorí ruská študentka z Brna

Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou bol ešte pred pár mesiacmi témou číslo jeden. Terčom otázok k situácii v oboch krajinách sa stávali aj prisťahovalci a študenti z Ruska, ktorí v Česku bývajú alebo študujú.

Brno – Dvadsaťtriročná študentka Mariia Solomatina z Petrohradu sa pred pár rokmi rozhodla pre štúdium v Českej republike. Dnes už tretím rokom študuje sociológiu na Masarykovej unvierzite v Brne. Život tu si pochvaľuje a ešte nevie, či sa naspäť do Ruska niekedy vráti alebo nie.

Máte pocit, že sa zmenil postoj ľudí k Rusom?

Nemyslím si. Podľa môjho názoru tí, ktorí mali už predtým predsudky, teraz len dosatali priestor a priíležitosť o tom verejne hovoriť. Preto sa môže zdať, že sa postoje ľudí zhoršili. Keď som na jar a v lete všade čítala, že hotely nechcú ubytovať hostí s ruskými pasmi, alebo že univerzity zastavujú programy v Rusku, mala som isté obavy. Ale teraz viem, že som sa bála zbytočne.

Zmenil sa postoj vašich známych?

Osobne som žiadnu zmenu nepostrehla. Raz sa ale mojej kamarátke z Ruska, ktorá v Brne študuje na pedagogickej fakulte,  stalo, že sa s ňou nechcelo rozprávať dievča z Ukrajiny. Ja našťastie nemám podobné problémy s mojimi ukrajinskými známymi a kamarátmi.

Postrehnú ľudia rýchlo, že ste Ruska?

Keď začnem hovoriť a počujú môj prízvuk, občas sa opýtajú, odkiaľ som. A keď poviem, že som z Pertrohradu, väčšina ľudí hneď vytreští oči.

Ako reagujú na to, že ste z Ruska?

Keď sa to ľudia dozvedia, väčšinou ich to zaujme a sú zvedaví. Niektorí sa snažia spomenúť si na nejaké ruské slová. Keď poviem, že som z Petrohradu, ľudia sa so mnou delia o svoje zážitky z ich návštevy mesta alebo povedia, že tam chcú ísť na výlet. Množstvo ľudí sa zaujíma o ruštinu, ruskú literatúru a kultúru, čo ma veľmi teší. 

Stalo sa, že vás za to niekto odsúdil alebo vám povedal niečo nepríjemné?

Žijem v Čechách už tri roky a nepríjemné situácie spočítam na prstoch jednej ruky. Naozaj sa to deje len zriedka. Napríklad niekomu nechcú prenajať byt, pretože je z Ruska. Občas počúvam komplimenty, že nie som ako ostantí Rusi. Alebo ak prejavia vyhranený názor voči Rusku povedia mi, že to nemám brať osobne. Keď ľudia niečo podobné povedia, neuvedomujú si, že to človeka môže uraziť a že medzi tými „ostatnými Rusmi“ sú aj moji priatelia a rodina.  

Ako vnímate takéto predsudky?

Beriem to tak, že všetci máme nejaké predsudky voči rôznym ľuďom alebo národnostiam. Viem, že je ťažké sa toho zbaviť a bojovať s tým. Preto budem rada, ak niekomu kamarátstvo so mnou pomôže prekonať predsudky voči Rusom alebo iným národnostiam.

Pýtajú sa ľudia na váš názor na aktuálnou situáciu v Rusku a na Ukrajine?  

Samozrejme. Na jar som o tom s ľuďmi hovorila neustále.  V lete som sa zúčastnila letnej školy v Ždárskych Vrchoch, kde sme sa zaoberali mezinárodnými vzťahmi a diplomaciou. Aktuálnemu konfliktu, ruskej politike a propagande sa venovalo veľa času. Teraz sa o tom v mojom okolí hovorí už len zriedka. Málokto už pravidelne číta o dianí na Ukrajine, v Rusku a o konflikte všeobecne. Ja už o tom tiež nerada čítam a čakám kedy tento konflikt konečne skončí. 

Spomeniete si na zaujímavé príhody a zážitky z vášho doterajšieho pobytu v Čechách?

Na jednom seminári v škole sa mi stalo, že po tom, čo som povedala, že som z Ruska, sa miestnosťou ozvalo „wooow“. Niektorí študenti sa dokonca postavili, aby ma lepšie videli. Občas je tiež zábavné pozorovať rozdiely vo zvykoch. V Rusku napríklad nemôžete smrkať do vreckovky na verejnosti, pokiaľ sa nechcete stať terčom pohoršovania a ohovárania. Tu v ČeČchách si to ale dovoliť môžete. Takéto zvyky sa ale našťastie veľmi rýchlo a ľahko preberajú.

Prečo ste sa rozhodla študovať v Brne?

Keď som študovala na Ústave jazykovej a odbornej prípravy Karlovej univerzity v Prahe, moja učiteľka češtiny a základov spoločenských vied mi povedala, že ak chcem študovať sociológiu, mám ísť do Brna na Fakultu sociálnich studií Masarykovej univerzity. Moje rozhodnutie ovplyvnila aj dobrá povesť samotnej univerzity, vybavenie fakulty a jej otvorenosť voči cudzincom. Už keď som podávala prihlášku, bola som milo prekvapená, že od cudzincov nepožadujú, aby absolvovali SCIO testy.

Ako teda vyzerá prijimácie konanie?

Namiesto SCIO testov cudzinci absolvujú písomnú skúšku, v ktorej dostanú niekoľko otvorených otázok, vzťahujúcich sa k zvolenému odboru. Okrem toho musí uchádzač priniesť certifikát o znalosti češtiny na úrovni B2. Cudzinci teda musia preukázať dobré jazykové schopnosti, a zároveň ukázať, že majú znalosti a prehľad v odbore, ktorý chcú študovať.  

Ako ste skúšku prežívala vy?

Počas skúšky vládla príjemná atmosféra. Vyučujúci, ktorí boli prítomní na skúške, nás morálne podporovali a boli na nás milí. To, ako sa k nám chovali, bolo jedným z rozhodujícich faktorov pri konečnom výbere školy. Vďaka tomu som už po prvej skúsensti s fakultou a jej vyučujúcimi vedela, že chcem študovať práve tam. 

Plánujete sa po štúdiu vrátiť naspäť domov?

Keď som odchádzala z Ruska nebrala som to tak, že odchádzam navždy. Nie som člověk, ktorý by chcel odísť z Ruska za každú cenu. Mám tam rodinu, priateľov, mala som tam dobrú prácu a možnosť budúcej kariéry. Momentálne neviem povedať, či sa vrátim, zostanem v Česku alebo pôjdem do inej krajiny. Na túto otázku sa nedá jednoznačne odpovedať, pretože naozaj neviem, čo bude o niekoľko rokov. Viem ale, že nad tým budem premýšľat a rozhodnutie dôkladne zvážim. Keď som odchádzala do Čiech, brala som to ako zábavné a zaujímavé dobrodružstvo a novú skúsenosť. Teraz ale viem, že to malo zmysel a má to svoj význam.

V čom vidíte najväčšie negatívum odchodu z rodnej krajiny?

Príchodom do novej krajiny začína člověk nový život a všetko je pre neho nové. Na druhej strane prichádza o množstvo vecí, ktoré mal doma. Tou najväčšou stratou je strata kontaktov a priateľov. Nie je totiž možné udržiavať všetky vzťahy na diaľku.

Veronika Hunyadiová

Medailon: 

Dvadsaťtriročná ročná študentka Mariia Solomatina pochádza z ruského Petrohradu. V Brne študuje tretí rok odbor sociológie na Fakulte sociálnich studií Masarykovej univerzity. 

Další články můžete číst na munimedia.cz