Au-pair? Už by som to robiť nechcela

Kristína Kellenbergerová cestovala pred rokom a pol za prácou do Anglicka s jasnou predstavou: chcela sa zdokonaliť v jazyku. Ako bonus zažila hádky, nedorozumenia i krádeže osobných vecí.

Brno - Práca au-pairky láka do zahraničia stále veľa mladých dievčat. Veľakrát sa však realita líši od vízie, ktorú záujemkyniam predostiera sprostredkovateľská agentúra. O svojich skúsenostiach s ňou aj samotnou rodinou rozprávala dvadsaťdvaročná Kristína Kellenbergerová.

Ako ste sa dostali k práci au-pairky?

Obrátila som sa na agentúru, ktorá sprostredkováva pobyty tohto typu.

Ako to funguje?

Človek si musí zaplatiť počiatočný poplatok, aby mu vybavili nejaké veci, treba si kúpiť letenku, dohodnúť presný termín a potom už len odcestovať.

Aká bola osobná motivácia ísť pracovať do zahraničia?

Išlo mi o zlepšenie angličtiny, o odbúranie strachu z rozprávania. To sa myslím za tých pár mesiacov aj podarilo. (úsmev)

Londýn ste si vybrali sama?

Áno. Povedala som, že chcem ísť do Anglicka a do Londýna aj kvôli tomu, že som tam mala nejakých známych. Čiže som sa mala v prípade núdze čoho chytiť. Londýn je veľké mesto s mnohými možnosťami, páčil sa mi aj predtým, keď som tam bola a chcela som ho spoznať trošku lepšie.

S agentúrou ste boli spokojná?

Nie. Tú agentúru by som určite neodporúčala ďalej. Nahnevali ma už v procese vybavovania.

O čo išlo?

Keď má človek zarábať nejakých 90 libier za týždeň, tak je v kategórii au-pairka. Keď ale rodina ponúkne 100 libier na týždeň,  tak vás agentúra automaticky bez vášho vedomia prehodí do vyššej kategórie, akoby nejaká „pomoc mame“. Na to ma ale agentúra vopred neupozornila a následne požadovala vyšší poplatok, než na akom sme sa dohodli na začiatku.

Počas pobytu v zahraničí ste s agentúrou komunikovali?

Počas pobytu existuje niečo ako help desk, pomocná linka, na ktorú sa človek obráti ak má nejaký problém, chce zmeniť rodinu a pod. Je mu pridelený niekto zo zahraničia, kto ti pomôže.

Rodinu vám vybrala agentúra?

Nie. Funguje to tak, že človek dostáva ponuky, a vyberá si medzi nimi. Na jednu au-pairku vychádza aj deväť, desať rodín. Matky v Anglicku môžu byť na materskej len tri mesiace, čiže aj preto si často berú domov takúto pomoc. Vo výhode sú teda aupairky, ktoré si môžu vyberať.

Na základe čoho ste si vybrali svoju rodinu?

Volala mi dievčina z Anglicka, zhodou okolností Slovenka, ktorá robila pre moju agentúru a dala mi na onú rodinu dobré referencie. Ale bol to podvod.

Aká teda bola realita po príchode do Anglicka?

Dostala som sa do rodiny, ktorú tvoril otec a tri deti; syn a dve dcéry. Ja som sa mala starať o  chlapca, ktorý mal štyri roky. Otec bol černoch pôvodom z Etiópie a veľmi veľa pracoval. Nevysvetlil mi čo mám robiť, čo je náplňou mojej práce a nechal všetko na mňa. Nepovedal mi, čo má malý rád a podobne. Čakal od človeka, že všetko bude hneď vedieť, hoci to v živote nerobil. Z jeho strany veľmi zlyhávala komunikácia. Prvý mesiac som tam bola vlastne úplne zbytočne, pretože chlapec bol u svojej mamy. Ja som sa začala o neho starať až keď sa od nej vrátil a nastúpil do školy.

Aká bola náplň vašej práce?

Mala som sa starať o chlapca a všetko okolo neho. Prišla som tam s veľkým odhodlaním, chcela som niečo tomu malému dať a usmerniť ho v dobrom zmysle slova. Potom som ale zistila, že to nikam nespeje.

Ako to myslíte?

Bola som dosť prekvapená, keď som prišla do rodiny a zistila som, že chlapec nemá základné návyky. Doma nemali stôl, pri ktorom by jedli, nevedel si sám postlať posteľ, v štyroch rokoch nosil plienky, pretože ho otec nebol schopný naučiť chodiť v noci na záchod. Mne to prišlo divné, bolo to myslím zlyhanie výchovy.

V čom bol podľa vás hlavný problém?

Bola to prisťahovalecká rodina. Otec sa musel v práci veľmi obracať, aby mohli ostať v Anglicku, čo ale išlo na úkor detí a celej rodiny. Nechcem to povedať tak silno, že sa o syna nestaral, ale je pravda, že mu nevenoval veľkú pozornosť.

Aké aktivity ste chlapcovi vymýšľali vy ?

Chodili sme do parku, snažila som sa s ním hrať, ale napríklad nemal veľa hračiek. Hlavné boli tie z Happy Mealu z McDonaldu. Sama som mu kúpila omaľovánku a farbičky, kreslili sme spolu. Jeho otcovi som napísala zoznam vecí, ktoré som potrebovala pre malého, napríklad plastelínu. Dieťaťu treba dať na začiatku veľa aktivít, aby sa niektorej chytilo a mohlo ju rozvíjať. Problém bol, že malý žiadnu aktivitu nemal.

S ostatnými deťmi ste mali aký vzťah?

Nie veľmi dobrý. Dievčatá mi napríklad kradli veci. Nemala som to v podstate nijako potvrdené, myslela som, že som tú vec vždy stratila ja, i keď mi to bolo zvláštne. Potom mi ale ukradli jednu bundu, o ktorej som si bola istá, že predtým bola na svojom mieste. Tak som na jednu z dievčat nakričala, aj s otcom som to prebrala. O tri dni sa bunda náhodne našla na chodbe.

Kedy problémy vyvrcholili?

Bolo to jeden deň, kedy som mala mať voľno a on ma poprosil, či by som s malým nemohla ostať do jednej hodiny popoludní. Súhlasila som, ale stým, že naozaj iba do jednej, pretože už mám vymyslený program. Nakoniec bolo šesť hodín a on nikde. Ja som mala ísť na siedmu na koncert, tak som mu volala, nebral mi to. Povedala som jeho dcére, že už tu dlhšie na neho nemôžem čakať. Neskôr mi volal a nadával, že ako som si mohla dovoliť odísť. To ma nahnevalo, pretože ja som na neho čakala päť hodín po tom, ako sme boli dohodnutí. Mala som si zbaliť svoje veci a vypadnúť. Tak som súhlasila, ale pod podmienkou že dostanem svoje peniaze. Keď som sa vrátila po koncerte domov, pobalila som sa, dostala som peniaze a odišla som.

Kam ste vtedy išli?

Išla som k jednej kamarátke. Ostávali mi ešte dva týždne do konca pobytu, tak som volala do agentúry. Nakoniec som šla na ten zostávajúci čas do inej rodiny, ktorej úplnou náhodou vypadla au-pairka.

S odstupom času neľutujete, že ste sa do Anglicka vybrali?

Určite to neľutujem. Myslím, že mi to dalo iný pohľad na určité veci, iné zmýšľanie. Takisto mi to pomohlo jazykovo. Určite by som sa tam na nejakú dobu ešte chcela vrátiť, možno na pol roka, či na rok. Aj keď po tejto skúsenosti by som už au-pairku robiť nechcela.

Petra Barteková

Medailon