Albánsko samé vám plánuje deň, hovorí účastník Albánskej výzvy Martin Zelinka

Keď sa povie typická dovolenka na Balkáne, tak si ľudia predstavia Chorvátsko s kamennou plážou alebo Grécko s bielymi domčekmi na skalnatom pobreží. A čo takto Albánsko? Študent histórie Martin Zelinka vyskúšal Albánsku výzvu.

Albánska výzva je projekt skupiny mladých ľudí z Česka, ktorí sa pred štyrmi rokmi rozhodli, že si Albánsko zaslúži viac pozornosti, aj turistov. Je to krajina, kde sa vám môže stať hocičo a vy si nikdy nemôže byť ničim istý. „Môžete si naplánovať, že zajtra urobíte niečo, ale Albánsko sa rozhodne inak a vy sa musíte prispôsobiť," smeje sa Martin, ktorého k výzve dostala náhoda a surfovanie po internete. „S kamarátmi sme chceli ísť na hory niekam na Balkán. V Rumunsku sme už boli a mne do oka padla Albánska výzva. Zo srandy som to navrhol a ujalo sa to," vysvetľuje príbeh Martin. Výzvy sa zúčastnil spolu so siedmimi kamarátmi.

Výzva nemusí byť pre každého

Cieľovou destináciou však nie je mesto či pláž, ale malá, takmer už zabudnutá dedinka Curraj i Epërm, ukrytá v horách na severe Albánska. „Do dediny sa ide dlhou trasou cez kopce. Je tam hora, ktorú už ostrielaní účastníci volajú Prírodný Filter, pretože tam sa ukáže, či je výzva pre vás alebo nie." Filtrom zatiaľ, podľa jeho slov, prešli všetci. „I keď my sme mali na mále, pretože sme sa pred tým ako sme vyrazili na túru trošku posilnili alkoholom. Miestny Albánec nám ponúkol vyskúšať miestny alkohol rakija a takáto možnosť sa neodmieta," zavtipkuje Martin, ktorý priznáva, že bol spotený už po prejdení prvej stovky výškových metrov cesty.

Do výzvy sa môžete prihlásiť ako turista alebo dobrovoľník. Podľa toho sa určuje vaša rola v skupine. „Turisti nemajú žiadne povinnosti, ale zato si musia sami uhradiť jedlo a potreby. Môžu si ale priplatiť a využívať možnosti dobrovoľníkov, ktorí majú jedlo, bývanie aj odvoz v jednej cene výzvy," objasňuje možnosti výzvy Martin, ktorý sa do nej prihlásil ako dobrovoľník, pracujúci na značení turistických ciest. „Niektorí niesli farby na značky, iní zas pracovné nástroje a vyrazili sme do neznámych lesov značiť cesty a zakresľovať ich do mapy," opisuje svoju prácu vrámci výzvy Zelinka. Okrem značenia boli skupinky, ktoré varili, starali sa o camp alebo opravovali most či kostol v dedine. „Curraj i Epërm ešte v devedesiatych rokoch mala asi tisíc obyvateľov, dnes ich má už len sto. Nie je tam žiadna práca. Buď pasiete ovce a kozy alebo pracujete na poli," vzdychne Martin. Myslí si, že výzva tým, že prinesie turistov, pomáha aj domácim.

Albánsko je nevyspytateľná krajina

To, že to je naozaj výzva, dosvedčujú aj Martinove zážitky priamo z Albánska. „Stalo sa nám, že sme šli preskúmať jednu jaskyňu a prespávali sme pred ňou. Zrazu počujeme krik z jednej doliny a po krátkom tichu odpoveď z druhej. To sa niekoľkokrát opakovalo a ukončil to výstrel z pušky. Dodnes nevieme, čo ten výstrel znamenal," priznáva Martin. V tejto časti krajiny sa ľudia takýmto spôsobom dorozumievajú, pretože tam nie je ani elektrina. A zbrane majú hlavne na lov, ale i tak to netreba brať na ľahkú váhu.

Albánska výzva je naozaj projekt, ktorý preverí každého, kto sa do neho zapojí. Vyskúšali to už Česi, Slováci, Francúzi či Rakúšania. „Vlani tam boli aj dvaja poľskí dôchodcovia a nedali sa zahanbiť. Odporúčam ju fakt každému," hovorí Martin. Sám sa do výzvy zapojil len tento rok, no hneď sa stal súčasťou komunity. „Albánska výzva je hlavne o tom byť súčasťou skvelého spoločenstva ľudí, ktorí robia niečo, čo má zmysel," s úsmevom dodáva študent histórie.

Autor: Samuel Prílepok