Detský smiech, krik a občas hlasný protest, cupitanie malých nožičiek a čokoládové vajíčka na stoloch - aj takýto obraz sa dá zazrieť na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity.
Je okolo pol štvrtej a átrium na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity je plné očakávania. Niekoľko študentov rozložilo po okrúhlych stoloch farbičky a výkresy, nádoby s vodou a štetce či kvetináčiky na zasadenie semienok žeruchy. Chýbajú už len umelci s fantáziou, ktorí by z toho niečo vytvorili. A skutočne – vzápätí pomaly prichádzajú. Pochopiteľne, so sprievodom. Zvyčajne sú tým, kto sprevádza rodičia, pretože väčšina týchto tvorivých prichádzajúcich ešte nechodí do školy.
Ďalšie Veľkonočné popoludnie môže začať!
Kým deti dorazia a poriadne sa rozkukajú, chytajú sa iniciatívy študenti. Prezerajú si stanovištia a tí odvážnejší ich aj skúšajú. Niekto predsa musí byť nesmelým malým návštevníkom vzorom. Možností, čo vyskúšať, je celkom dosť. Niektoré aktivity súvisia so svetskými tradíciami, viažucimi sa k Veľkej noci, a niektoré sú hry, ktoré zaujmú v ktorúkoľvek ročnú dobu.
Tak si teda jedna z organizátoriek, sympatická študentka žurnalistiky a politológie, dáva namaľovať na tvár mačičku. „Chcel by som zajaca, ako minulý rok,“ necháva sa paralelne s ňou premaľovať na zvieratko vysoký environmentalista. „Ale asi bude to maľovanie ťažšie, neoholil som sa,“ dodáva s humorom. A tak od stola s ceduľkou Maľovanie na tvár odchádzajú dve dospelé reklamy. Prvým detským zákazníkom sa stáva pätnásťmesačný blonďavý chlapček. Pri prvých dotykoch štetca na jeho tvári nahadzuje úsmev
a kýva hlavičkou v najrôznejších smeroch. Pokusy namaľovať mu niečo na líčko ho asi veľmi šteklia. „Krčí sa, aj keď mu čistím ušká,“ vysvetľuje mamina, ktorá ho drží v náručí. Aj napriek jeho pokusom rozotrieť farbu odchádza s červeným ňufákom a niekoľkými fúzikmi na stranách tváre.
O pár metrov ďalej jedna zo šikovných mamičiek odhaľuje tajomstvo zdobenia vajíčok voskom. Opatrne nanáša teplý vosk z lyžičky, ktorá sa ohrieva nad sviečkou, na vajíčko a asi päťročná slečna v ružových šatách to skúša podľa jej vzoru. Ďalšie dve dievčatá so sestersky podobnými čelenkami vo vlasoch neskôr vyzdobia okrem týchto vajíčok aj iné, trochu neobyčajné kraslice. Zbierku pamiatok z tohto popoludnia tak dopĺňajú polystyrénovými vajíčkami na paličkách.
Dievčatko vo fialovej bundičke stojí v skákacom vreci na štartovacej dráhe, označenej plyšákmi, a chystá sa súťažiť s jednou zo študentiek. „Vidíš tamtú hračku? Musíš doskákať k nej, obísť ju a vrátiť sa,“ naviguje malú športovkyňu veliteľ stanovišťa so zajacom na tvári. Ako náhle vzduchom zaznie povel Štart! preteky začínajú. Dievčatku pomáha organizátor, pri prvom výskoku ju zdvíha a začína víťaznú štreku. Študentka očividne zaostáva... Nič sa nedá robiť, víťaz môže byť len jeden. Po chvíli do vreca na skákanie vlieza chlapec v dospeláckej károvanej košeli a tento krát je na súboj vyzvaná jeho mamina. Po náročných pretekoch táto dvojica zamieri k stolu, kde hnedovlasá dievčina maľuje detské tváričky (a študentské tváre). Z obrázkov v ponuke si chlapec vyberá motýľa a s vážnym výrazom a privretými očkami si necháva urobiť na čelo prvú bodku. Bude z nej hlavička. Zanedlho si s precízne namaľovanou motýľou maskou ide ešte upliesť korbáč.
„Kolo, kolo mlynské...,“ spieva zopár študentov, pričom sa držia za ruky, chodia dokola a snažia sa prilákať nejakého detského záujemcu. Táto snaha je korunovaná úspechom. Prichádza slečna, ktorú vedúca spievania pri slovách „... Keď to kolo spravíme, ešte sa zatočíme!“ zdvíha do vzduchu a robí s ňou piruetu.
Deti pomaly odchádzajú, átrium sa trochu stišuje a postupne zapĺňa tými, ktorí v ňom bežne sedávajú. Vysokoškoláci, ktorí sa tu spoločne učia, trávia čas medzi prednáškami a len tak kecajú. Ale súdiac podľa toho, čo sa tu dialo pred chvíľou, sa dá konštatovať, že medzi deckami, ktoré teraz idú s vyslúženými sladkosťami domov, a študentmi, ktorý prichádzajú s knihami a notebookmi, nie je bariéra až taká veľká. Chvíľami totiž nebolo jasné, či má z pomaľovanej tváre alebo z mlynského kola väčšiu radosť trojročné dieťa, alebo vysokoškolák...
Video z Veľkonočného popoludnia si môžete pozrieť tu:
Andrea Galicová
