Ako hipsteri skrášľujú mesto a znevýhodňujú chudobných

Gary a Alan Keery si otvorili kaviareň Cereal Killer Cafe v Londýne. Ich  osobitý podnik ponúka stodvadsať druhov raňajkových cereálií, ktoré môžete zaliať tridsiatimi druhmi mlieka. Za misku však zaplatíte takmer päť libier.

Gentrifikácia je pojem, ktorý je v našich končinách pomerne neznámy. Nedá sa tomu čudovať, keďže ide o fenomén zasahujúci najmä kapitalistické štáty. Do Česka prichádza pomaly ale isto od zrušenia regulovaných nájmov. Súkromní vlastníci budov si dnes nastavujú ceny za byty tak, ako uznajú za vhodné. Gentrifikácia nastane, keď do chudobnejšej štvrti mesta začnú investovať developeri pre lacné nájmy. Nemusia to pritom byť len veľké korporácie, môžu to byť aj súkromníci, ktorý v danej lokalite otvoria obchod, kaviareň, alebo sa v nej rozhodnú bývať. Rovnako ako londýnski bratia Gary a Alan, ktorí svoju kaviareň s cenami pre strednú vrstvu otvorili v lacnej, no polohou výhodnej štvrti britskej metropoly. Shoreditch totiž leží priamo v druhej zóne, neďaleko známej Liverpool Street Station.

Cejltrifikácia

Londýn je najlepším príkladom gentrifikácie. Dnes už bohatá štvrť v oblasti Notting Hill, ktorú preslávila Julia Roberts, keď na Hugh Granta vyliala pomarančový džús, kedysi tiež patrila k oblastiam pre pracujúcu triedu. Dnes si luxus farebných domčekov západného Londýna môže dovoliť len vyššia stredná vrstva. Po tunajšie príklady však nemusíme chodiť ďaleko. Gentrifikáciu nájdeme v každému pravému Brňanovi známej štvrti Cejl. Organizátorka festivalu Ghettofest Alica Heráková ju nazvala „mestskými Sudetami.“ Vo vlnách z nej totiž odchádzali určité skupiny obyvateľov. Cejl hromadne opustili Židia, neskôr Nemci, teraz sú to Rómovia. Tí ale na rozdiel od predošlých skupín nie sú z Cejlu násilne vyhnaní. Postupne ich vytláča zvyšovanie nájmov.

Cejl dobre poznajú študenti, ktorí v lacných bytoch v pomerne centrálnej lokalite ušetria množstvo peňazí. Paradoxne aj oni môžu byť príčinou zvyšovania cien. Študent Tomáš Erhart sa k bývaniu na Cejli dostal vďaka sledu náhod. „Zvonku vyzeral barák dosť zle, ale vnútri to bolo dobré. Akurát  dvere sa dali otvoriť silnejším kopnutím – aj tak nás za celý čas nikto nevykradol. Párkrát nás vytopil sused nad nami, alebo si od nás požičiaval elektrinu. Bývalo sa nám tam ale ozaj dobre. Večer je tá štvrť skôr mŕtva ako nebezpečná,“ spomína Erhart na bývanie v brnianskom Bronxe. Vzdialenosť pár krokov od centra láka aj investorov, ktorý Cejl menia na nepoznanie. Na jeho okraji už dnes nájdete obchody so zdravou výživou, značkovým oblečením, či moderné kaviarne.

Traste sa, prichádza hipsterská kaviareň

Práve kaviarne sa v poslednej dobe prekvapivo stali kameňom úrazu. Bratia Keeryovci si hnev ľudí voči gentrifikácii užili na vlastnej koži. Pri poslednom proteste totiž aktivisti zaútočili práve na ich predražený podnik. Takýto útok na malú rodinnú kaviareň môžu ľudia vnímať ako neférový. Protestanti sa však bránia, že keď svoj hnev nasmerujú proti veľkým korporačným budovám, málokto si ho všimne. Ľudia ich tak berú len ako ďalších bezvýznamných aktivistov. Vybrať si za cieľ malý podnik však priláka záujem médií z celého sveta. Britská umelkyňa Esther Baluz sa pre the Guardian vyjadrila, že sa sama považuje za príčinu tohto diania. "Je to naša vina. Umelci ako ja prichádzajú do týchto oblastí. Nasledujú architekti, developeri, hipsteri..." povedala Baluz. Ľuďom lacné byty a podniky, v ktorých sa môžu najesť vyhovujú. Nechcú Shoreditch meniť na druhý Notting Hill. "Nechceme luxusné byty, nechceme ginové bary alebo drahé koláčiky. Chceme komunitu," útočia protestanti očividne na formujúce sa hipsterské spoločenstvo.

Ani Brno sa nevyhlo boomu hipsterských podnikov. Hoci pravdepodobne neexistuje poučková definícia takéhoto podniku, nie je zas tak ťažké ho rozoznať od bežnej českej hospody. Častá kombinácia dreva a skla, originálne dekorácie, obrazy, všade knihy, netradičné lampy a stojan na bicykel povinnosťou. Pútavo vyzerajúce podniky nepochybne skrášľujú oblasť, v ktorej vzniknú. Ulica vďaka nim pôsobí útulnejšie a priateľskejšie. Priateľské však často nebývajú ceny. Na Londýn ešte určite nemajú, takže dvesto korún na misku cereálií zákazníci pravdepodobne potrebovať nebudú. Oproti spomínanej hospode si však za pivo dobre priplatíte. Pravdepodobne bude pochádzať z Belgického vidieku a možno k nemu dostanete raw koláčik za polovičnú cenu, stále však dvíha priemernú cenu piva v lokalite. Ide o akúsi gentrifikáciu v malom.

Cieľovou skupinou týchto podnikov pritom očividne zostávajú mladí ľudia. Študenti si na ceny postupne navykajú a každý novovzniknutý podnik si môže dovoliť posunúť latku o milimeter vyššie. Otázne je, ako bude vývoj postupovať. Možno práve podľa londýnskeho vzoru - stúpnu ceny, do oblasti prídu bohatší ľudia, stúpnu nájmy a chudobnejších vytlačia ďalej a ďalej. Možná je tiež verzia, v ktorej rozkvet kaviarní spôsobí dostatočnú konkurenciu na to, aby majitelia znižovali ceny. Problém má dve rovnocenné strany mince - mesto a jeho štvrte sa skrášľujú, obyvatelia si za to ale priplácajú.

Lucia Brutovská