V spoločnosti prevláda myšlienka, že na marihuanu nie je možné vyvinúť závislosť. Psychoterapeutka Daniela Halámková vysvetľuje, ako sa závislosť na marihuane prejavuje.
Brno – Daniela Halámková je psychoterapeutkou v organizácii Renadi, ktorá sa špecializuje na pomoc so závislosťou a s problémovým užívaním návykových látok. Vyjadruje sa k tomu, aký je rozdiel medzi občasným užívaním a závislosťou a ako prebieha liečba u klientov, ktorí chcú návykové látky obmedziť, poprípade úplne vyradiť. Článok je súčasťou balíčku materiálov, prostredníctvom ktorých sa redakcia Stisku na svých stránkách pokúša pozrieť na konzumáciu marihuany z rôznych uhlov pohľadu.
V akej vekovej skupine sú klienti, ktorí k vám na kliniku chodia?
Naša cieľovka je formálne definovaná od jedenástich rokov a vyššie. Väčšinou sú to ľudia, ktorí sami majú problémy s alkoholom, gamblingom alebo návykovými liekmi a chcú niečo so svojím problémom robiť. Zámerne sa vyhýbam slovu závislosť, pretože to nie je vždy len to. Jedná sa aj o rizikové užívanie. Naša ďalšia cieľovka sú kamaráti a blízki týchto ľudí. Nedá sa povedať, že máme väčšinu klientov v nejakom veku, ale najčastejšie ide o dospelých ľudí.
Čo sa deje s človekom pred tým, než sa rozhodne, že svoj problém chce riešiť?
Chvíľu to trvá, nie je to zo dňa na deň. Obecne človek, ktorý si povie, že by potreboval pomoc, už má nejaké negatívne dôsledky užívania návykových látok. Kazia sa im vzťahy, zlyhávajú v zamestnaní, prišli o prácu, zhoršuje sa im zdravotný stav. Pre každého je to trochu iné.
Podľa čoho odporúčate vhodné spôsoby terapie?
Časť našich klientov si vyberie ambulantnú liečbu. Tá funguje tak, že napríklad raz do týždňa dochádzajú na podpornú psychoterapiu. Je to dosť veľký rozdiel oproti pobytovej liečbe, ktorá trvá zhruba 3 mesiace a človek je hospitalizovaný v nemocnici. Na pobytovej liečbe sa človek len tak ľahko k alkoholu alebo iným látkam nedostane, Zatiaľ čo človek na ambulantnej liečbe chodí nakupovať a všetci vieme, ako to vyzerá v obchodoch. Pobytovú liečbu by som odporučila človeku, ktorému sa nedarí vo svojom cieli vydržať opakovanie, alebo ak by bolo ohrozené jeho zdravie alebo psychický stav. Ide o rozhodnutie klienta, my sme skôr ako taká informačná brána.
Zvládanie stresu sa týka aj myšlienok, ktoré nám bežia v hlave
Aké iné ciele môžu mať klienti okrem úplnej abstinencie?
Sú ľudia, ktorí k nám prichádzajú a abstinujú už nejakú dobu. Niektorí ju chcú udržať, niektorí zase o abstinenciu nemajú záujem a snažia sa o kontrolované užívanie. Samozrejme, okrem cieľov, ktoré sa týkajú užívania látok existujú aj iné ciele. Tie sa často týkajú spúšťačov. Nadmierne užívanie látok môže byť aj spôsob, akým zvládajú stres.
Aké sú zdravšie spôsoby zvládania stresu?
Ľuďom pri zvládaní stresu pomáha sociálna opora, mať niekoho blízkeho, s kým to môžu zdieľať. Ďalej je to šport, presunutie pozornosti na niečo iné, vybitie stresu, koníčky. Často ľudia, ktorí opakovane užívajú látky, koníčky strácajú. Zvládanie stresu sa týka aj myšlienok, ktoré nám bežia v hlave. Keď napríklad nespravím skúšku a vychádzam z miestnosti s F-kom, tak si pomyslím, no super, som neschopná. Stratégia môže byť aj zmena myšlienok na iné. Skoro každému sa v priebehu štúdia niečo podobné stane, takže asi nie som najviac neschopná z ročníka. Snaha vyhnúť sa sebaobviňovaniu môže pomôcť.
Poznám niekoho, kto má podľa mňa problém s marihuanou, ale ten človek to odmieta priznať. Čo mám robiť?
Určite ste už počuli pravidlo, že kým človek nechce sám, tak sa nedá nič robiť. S tým do istej miery súhlasím, človeka nevieme prinútiť k nijakej forme liečby, až kým sa nerozhodne sám. Existujú vhodnejšie a menej vhodné spôsoby, ktoré môžu príbuzní a kamaráti skúšať. Ja som vždy za otvorenú komunikáciu. Je možné túto tému citlivo otvoriť. Ak sa podujmete na niečo také, tak je dobré sa vyhnúť kritike a obviňovaniu a vyhnúť sa radám. Keď nám niekto radí, tak sme voči nim averzní. Taktiež je dobré hovoriť o sebe, napríklad vetami mám o teba starosti, niekedy sa mi zdá, že je to už za hranicou. V prípade, že ten človek najprv odmietne pomoc, aspoň si nepokazíte vzťah. Možno v budúcnosti bude vedieť, že sa na vás môže obrátiť.
V Česku je silná kultúra pitia a užívanie marihuany je čím ďalej, tým viac populárne. Znamená to, že je tu aj viac závislých?
V Česku a na Slovensku je konkrétne alkohol veľkou súčasťou kultúry. Je veľmi ťažké sa mu vyhnúť. Ja som z východu Slovenska, kde sa hovorí, že keď východniar nevládze piť tak sa musí premôcť. Takže je jasné, že v takejto kultúre bude stúpať počet vypitého alkoholu na hlavu a aj počet závislých. Česko sa zvyčajne vyskytne v prvej desiatke štátov na svete vo vypitom alkohole a Slovensko nie je zase až tak ďaleko. Neviem ako je to teraz medzi veľmi mladými ľuďmi, ale keď som ja bola na strednej, tak marihuana nebola ešte tak bežná. Stále sa to bralo ako niečo, čo nie je dovolené. Myslím si, že marihuana stále nie je až taká akceptovaná ako alkohol. Niekedy sa môže stať, že marihuana začne navodzovať nejaké negatívne stavy a človek začne skúšať niečo ďalšie.
Neviem, ako vznikla myšlienka, že marihuana nespôsobuje závislosť
Môže byť marihuana vstupnou bránou k tvrdším drogám?
Niekedy sa to stáva, o marihuane sa hovorí aj ako o prestupnej stanici.
Môže byť človek na marihuane závislý?
Je to závislosť. Marihuana je psychoaktívna návyková látka. Ja ani neviem, ako vznikla tá myšlienka, že marihuana nespôsobuje závislosť. Možno je to tým, že nespôsobuje fyzickú závislosť, ako napríklad alkohol. Všetky znaky závislosti môžu nastať aj pri marihuane, človek môže zanedbávať všetko ostatné, je závislý na stavoch, ktoré mu látka poskytne, nevie zvládať stresové situácie bez toho aby si zahúlil. S marihuanou vznikajú aj dlhodobé nežiadúce účinky. Je to zhoršená pamäť alebo pozornosť, apaticko-abulický syndróm, človek je nemotivovaný, apatický, do vecí sa mu nechce a skôr zostáva pri húlení, než aby bol aktívny v iných oblastiach.
Sú to podobné príznaky ako napríklad pri gamblingu?
Pri užití marihuany sa do mozgu vyplavujú iné látky, ako pri gamblingu, ale ani gambling nespôsobuje fyzickú závislosť. Delenie na psychickú a fyzickú závislosť je však ošemetné. Psychická závislosť je to, že sa vyplavia látky v mozgu, ktoré sú príjemné. Tie sú tiež fyzické. Takže je trochu nejasné, kedy sa mení psychická závislosť na fyzickú. Obecne sa ale hovorí o tom že nelátkové závislosti spôsobujú psychickú závislosť a fyzickú závislosť spôsobujú tlmivé látky, ako alkohol, lieky, heroín. Iné stimulanty ako extáza, pervitín, alebo halucinogény fyzickú závislosť v klasickom slova zmysle nespôsobujú. Je zaujímavé, že nikto nepremýšľa o tom, že pervitín a marihuana sú na tom z ohľadu psychickej a fyzickej závislosti podobne.
Aj ak matka počas tehotenstva pije alkohol, dieťa sa môže narodiť závislé
Kto je na závislosť viac náchylný?
Je to taká záhada, prečo sú niektorí ľudia k tomu viac náchylní ako iní. Týka sa to aj vzniku závislosti. Niekto môže naskočiť do závislosti po jednom alebo iba po pár užitiach a niekto musí užívať opakovane. Používam na to pojem závislostný potenciál. Obecne sa dá povedať, že v čím mladšom veku človek začne používať látku, tým väčšiu šancu má, že sa stane závislým. Sú aj genetické predispozície, ktoré sú aj zmapované, ale neexistuje na to nejaké pravidlo. To je ten risk užívania. Pokiaľ začnem užívať nejakú látku, tak neviem, čo vo mne drieme. Často to zistím, až keď som závislý. Taktiež sa deti už môžu narodiť závislé, pokiaľ ich matka počas tehotenstva pila alkohol alebo brala nejaké látky.
Dá sa závislosť vyliečiť?
Obecne prevláda názor, že sa závislosť vyliečiť nedá. Ak to poviem veľmi laicky, tak keď si človek vezme nejakú látku, ktorá mu urobí dobre a vyplaví príjemné látky do mozgu, mozog sa to snaží zapamätať. Inak by sa musel veľmi snažiť, aby sa cítil takto dobre. Tento postup je veľmi jednoduchý. Prevláda názor, že mozog už na toto nikdy nezabudne, a že vždy bude prvá automatická reakcia na stresor "napijem sa" alebo "zahúlim si". Ja by som sa vyhla zobecneniam. Ešte donedávna sa verilo, a stále niektorí odborníci hovoria, že len abstinencia je cesta a len abstinenciou môže človek, ktorý mal problémy so závislosťou žiť kvalitný život. Teraz vieme, že to nemusí vždy tak byť, niektorí ľudia zvládajú život aj s kontrolovaným užívaním.
Po dlhoročnej abstinencii niektorí ľudia znovu podľahnú stresu a niečo si dajú. Čo sa s nimi v takom prípade stane?
V tom lepšom prípade sa človeku krátkodobo uľaví. V momente, keď si začne uvedomovať, že porušil predsavzatie, nastávajú pocity viny. Je dôležité si pripraviť krízový plán pre takéto prípady. Nie je to vždy ľahké. Predstavte si situáciu, kde som sa rozhodla, že idem abstinovať. Som namotivovaná, a teraz musím premýšľať, čo spravím, keď to poruším. Po porušení je dobré prísť za človekom, ku ktorému chodím do liečby alebo na psychoterapiu. Táto situácia sa dá prebrať a premyslieť si, ako tomu do budúcna predísť.
Ľudia sú často prekvapení, keď ich známy prestane piť alebo fajčiť. Pýtajú sa: „a čo teda robíš?"
Niekedy si nevieme ani predstaviť, čo by som v tej partii kamarátov mal robiť, ak nie piť alebo brať látky. Ak kamarátov spája to, že je sranda, že si rozumieme, máme podobné názory a podobné pohľady na svet, tak alkohol alebo marihuana nie je potrebná. Dajú sa robiť všetky veci, ktoré sme robili doteraz. Existujú napríklad krčmové kvízy, letné záhradky, doskové hry, výlety, večere. Je zaujímavé si to vyskúšať, preto aj veľmi podporujeme kampaň Suchý február. Nakoniec môžeme byť prekvapení, aký máme široký repertoár aktivít, ktoré môžeme robiť bez návykových látok.
Čo by mali o závislosti vedieť všetci?
Je dôležité zdôrazniť to, závislí ľudia nie sú skupina, na ktorú by sme sa mali dívať zhora. Prevláda predstava, že sú to bezdomovci, ľudia bez práce. Pravda je ale inde. Niektorí ľudia okolo nás môžu byť závislí a my to ani nemusíme vedieť. Nie sme rozdelení na nás a tých druhých; všetci sme na jednej lodi.
Autor: Diana Huslíková
