Radosť z rodiny (preťať gordický uzel)

Jeden z čitateľov môjho blogu ma vyzval, aby som napísal riešenia zo situácie, ktorú som predstavil v minulom článku. Venoval som ho gender šialenstvu hlavne v priestore Európy. Hoci v danom okamihu si skôr konečne uvedomujeme eskaláciu napätia v priestore Krymu. Situácia sa relatívne nezmenila. Dozvedel som sa, že som fundamentalista, že nerozumiem, čo dnes Česko a Slovensko potrebujú. Že som zadubený človek. Nenahneváte sa, ak invektívy vynechám, veď autory ich už pripomenú. Treba si všimnúť tento výber nadávok. Stáva sa signifikantný. Aspoň hneď viete, koho tu máte. Ich rétorika je ostrá a nenávistná. Každý je ich nepriateľ... A vedia, čo s ním.

Naše krajiny si potrpia na pohodlie, ba sú selánkovito presvedčené, že sem predsa nijaké zlo nedorazí. Je pravda, že správy z Bruselu, ale aj Anglicka, Potrugalska, Chorvátska, Francúzka, sú také neuverieľné, že radšej väčšina mlčí. A je to pohodlné. Hoci to nemá budúcnosť.

Stihli sme zaziť zväzákov, ktorí chcú pracovať nadplán. Ale je to tak trochu gordický uzol... Pán Uzel a pani Caisová budú musieť počkať na patrónov niekde inde, lebo ministerstvo školstva propagáciu promiskuity, antikoncepcie a interupcií v osnovách nemá.

Napriek tomu vidno niekoľko malých, ale významných krokov.

Počúvame o referende, resp. o zbieraní hlasov naň. Dohodou, ktorá sa stala predmetom kritiky, sa podarí posilniť práva rodiny ako jedinečného zväzku muža a ženy.

Prečítal som si článok o tom, ako lgbti loby žiada odmienuť akékoľvek referendum a odkazuje politikom, aby v mene menšiny poriadne utláčali väčšinu, kým dorazia v plnej paráde. Prečítal som si komentáre. A bol som rád, že sa tam zišli normálni ľudia. Mnohí, muži i ženy, vyjadrili pobúrenie, ako si lgbti loby dovoľuje zasahovať do vnútorných vecí našej krajiny. Ako to, že vyzýva k popreniu demokratických princípov, ktoré vyjadruje vôľa národa v referende.

Ak sa ma niekto pýta na riešenia, budú to moje názory, nie nejaké archetipy, ako sa zmocniť problému.

Začať možno aj tam, taká maličká poznámočka, že keď je týždeň rodiny a jedna moja známa si dá na sociálnu sieť tento nápis a podeň pôvodne vraj humorne myslené dobré rady mužom, ako byť lepším manželom. Nuž... Obraz muža, aký naznačovali bol, práve adekvátny gender boju. Začať možno tam, že ju upozorním na urážlivý obsah a nepochopenie toho, čo hrozí.

Začať treba tam, že si Vy, čo toto čítate, uvedomíte, že máme rodičov. Aké tie naše rodiny boli, také boli, ale my sme vyšli z klasickej rodiny, teda aspoň vo väčšine. Musíme si znovu začať vážiť, že existuje taký inštitút, ako je rodina. Mali by sme dôsledne odhaliť klamstvá, ktoré už medzi nami sú. Ich dôsledkom je singel kultúra. Kultúra vzťahov bez uzatvorenia manželstva, pričom takto sa v nich rodia aj deti. Je potrebné odhaliť klamstvo, že ženy by mali zdvihnúť hlavy a konečne sa aj v manželstve vzbúriť a prevziať v ňom pomyselnú vládu. Manželstvo a rodina sú tak dobré pre ženu, ako pre muža, ako aj pre deti. Ak ktorýkoľvek ich článok chce vládnuť, tak sa veľmi mýli. Toto je miesto pre vzájomnú službu a pochopenie. Začneme si konečne vážiť sviatky ako miesto pre stretnutie rodiny?

Treba urobiť konkrétny krok. Treba vypnúť televízor. Zabíja čas, ktorý patrí celej rodine. A nielen to, šíri zlo, násilie, nekonečné reklamy na konzum. Kedy naposledy Vás tam vyzvali, aby ste mal rád svoju ženu. Kedy Ťa tam naposeldy vyzvali, aby si mala rada toho muža, ktorého máš?! Je naozaj háhoda, že väčšina filmov hovorí o kráse, keď vzťah vzniká, ale nie o kráse byť v trvalom vzťahu? Treba začať rozmýšľať, používať pri pozeraní rozum.

Čo správy? Ako informovali o hrozbe lgbti loby? Tendenčne, zavádzajú. Zaslúžia si, aby boli vetovaní. Chvála Bohu za alternatívne zdroje.

Všetko  začína tam, keď si konkrétny človek uvedomí, čím pre neho rodina je. A ak niekto prežíva trápenie práve v rodine, či snáď jej nefunkčnosť, treba vyhľadať pomoc. Zároveň je na ostatných, aby takýto priestor ešte v širšej miere vytvorili. Rodina sa musí stať módou, životnou prioritou.

Je to špeciálne výzva pre Cirkvi, aby konečne tlačili na svojich členov, aby si uvedomili, že Cirkev sa začína rodinou, v ktorej sa aplykuje dobro, ktoré sa tu hlása. Treba podávať pomocnú ruku od výchovy detí k službe, nie vláde vo vzťahoch, počas chodenia. O potrebe vyhýbať sa promiskuite. Zvlášť Cirkev musí vytvoriť masové, naozaj masové programy pre animáciu mladých ľudí pozitívnym obsahom. Tu je nesmierny nedostatok. Konečne si uvedomme, že kresťanskí laici tvoria väčšinu Cirkvi a ich zmyslom je rodina.

Musíme urobiť všetko pre pozitívnu reklamu rodiny. Hlavne tým, že tie rodiny tu budú. Silné rodiny majú šancu vytvoriť zázemie aj v čase gender útokov a možného totalitného správania lgbti loby.

Napadajú ma ešte dve veci. Referendum za rodinu potrebuje naše ruky. Druhá: akýkoľvek útok na čiare ateista – kresťan, kresťan – ateista, budem odteraz vnímať ako zámerný pokus o rozdelenie verejnosti v boji za tradičnú rodinu.

Ja tu môžem takto hovoriť len za seba. Problematika je široká, konkrétnejšie riešenia, myslím pozitívne iste sú. Iste ich ponúknu ďalší.

Som kresťan, prečo by som tajil, že riešenia vidím v tejto oblasti. A právom, kresťanstvo stojí na dobrej rodine.

+