Akým smerom od Smeru?

Minulý týždeň som mal možnosť zúčastniť sa návštevy Poslanecke snemovny České republiky. Ešte u nás, pri čakaní na expres, som začul na stanici starčeka, ktorý mrmlal niečo ako: vojnu na toto Slovensko.

Časom bolo zrejmé, že sa jedná o nejaký prejav jeho senility, či psychických problémov, keďže viedol akýsi neustály rozhovor sám so sebou.

Rovnako ako celá verejnosť odsudzujem atentát na premiéra nášho štátu. Vypočul som si jeho posolstvo, ktoré včera zverejnil. Nie som zdesený. Je to presne on. Hneď na úvod sa jasne vymedzím. Róbert Fico musí prežiť. Naozaj mu želám silné a dobré zdravie tela i ducha. On a jeho strana, jeho štýl politiky musí byť porazený v riadnych demokratických parlamentných voľbách. A ak sa rozviažu ruky vyšetrovateľov a prokuratúra preukáže, že on a jeho ľudia sa dopustili a dopúšťajú zločinov a prečinov, nech ho súdi slobodný, spravodlivý súd.

Ak sa vyčíta občanom, ktorí neznesú túto vládu, že nerešpektujeme výsledky parlamentných volieb, je tu riešenie. Jedinou záchranou Slovenska sú predčasné parlamentné voľby.

Hlboko odmietam, aby sa politický diskurz zmenil na najhoršie nadávky a osobné útoky.

Aké zmierenie môže nastať s ešte vládnucou koalíciou? Ak by sa aj vrátila politická kultúra, čo je nevyhnutné, na samotnom politickom smerovaní vlády sa nič nezmení. Toto je logika veci. Logika moci. Rozhoduje pragmatizmus a reálne danosti.

Prečo si niektorí tak naivne mysleli, že pán premiér vykoná akúsi sebareflexiu, či dokonca zmenu politiky? Nie je rýchlik, do ktorého Smer nasadol už dávno príliš rozbehnutý, aby mohli vykonať obrat? V osobe Kaliňákovcov nám ponúkajú akúsi malú satisfakciu, ale nie reálne kroky k zmene. Nemôžu. Ani pán premiér nie je schopný zmeny. Ani keby chcel. Neviem, či sú oligarchovia cinickí ľudia. Ale skôr ako niečo dá dokopy vláda alebo poslanci, oni už vedia, čo je pre nich dobré a teda aj pre občanov. Nevsadili na túto zostavu preto, aby prišli o zisky a pomohli v prvom rade krajine. Preto je tento systém v tomto momente a v tejto podobe nereformovateľný.

Zopakujem svoju tézu. Nie sme v stave, kedy koalícia strieda opozíciu, ako sa v demokratických krajinách deje. Sme v stave, keď nám hrozí policajný štát, či nejaká forma diktatúry. Strata občianskych slobôd a rozvrat. Toto je ten dôvod napätia v krajine. Umocnený únos štátu. Preto nemôžeme túto vládu nijako rešpektovať a sme povinní chrániť slobodu.

Opozícia potrebuje našu podporu. Môžu podporiť každý normálny a racionálny návrh. Ale generálnu líniu rozvratu politiky, ekonomiky, právneho štátu v tomto stave zastaviť nemôžu. To je úlohou občana. Ako ďaleko to musí zájsť, aby sme pochopili, že potrebujeme voľby. Ak nám budú umožnené. Táto mečiaristická, manipulačná hra, hrozba tu je.

Musíme odmietnuť, že akýkoľvek kritický názor voči koalícii je prejavom nenávisti. Oni sami jej mali dosť až do tejto hodiny.

Spôsob musí byť čistý. Demokratický. Nijaké násilie, nijaké hádky, nijaké expresívne označenia. Potrebujeme chladnú hlavu a reálne kroky.

Zaráža ma podpora konzervatívne mysliacich ľudí a kresťanov pre premiéra a túto vládu. Je to zrejme ovocie populizmu.

Píšem to preto, že v Cirkvi nemôže byť rozdelenie podľa politického tábora, hoci rozdielne názory byť musia. Polarizácia v našej komunite však má hlbšie a rýdzo duchovné dôvody.

Je však úlohou kresťanov a všetkých pokojných občanov, aby situácia na Slovensku bola pokojná. Ani politika nám nedáva právo prekročiť naše povinné nastavenie pre pokoj a hľadanie dobra všetkých. Áno, je na nás, aby sme nemali nenávisť voči nikomu. Ani voči ľuďom, ktorí nám tak hrdo a drzo škodia priamo vo vedení krajiny. Avšak práve preto máme aj povinnosť hľadať dobro krajiny a tým aj čestný odpor voči tomuto, čo viditeľne škodí.

Mnohí v Čechách sa zaujímali o situáciu u nás. Musíme vyslať dobrý signál aj do Európy ako zrelá komunita, ktorá vie napredovať aj čase hrozby a nebezpečenstva od ľudí, ktorí by mali hľadať naše dobro.

Pripájam sa k výzvam na modlitbu za premiéra a vládu, aby im Boh dal dar pokánia, aby naša krajina našla milosť pred Bohom, rozvoj a požehnanie.