Nedostali ste sa niekedy ako žena pri konverzácii s mužom k slovu, aj keď ste vedeli, že hovorí nepravdy? Gratulujeme, stali ste sa práve obetou mansplainingu.
Oxfordský slovník definuje mansplaining ako pejoratívny termín, ktorý znamená povýšenecké vysvetľovanie niečoho druhej osobe, bez ohľadu na skutočnosť, že osoba, ktorá vysvetľuje, má o danej problematike oveľa menšie vedomosti. Čo je práve typické chovanie mužov k ženám. V roku 2010 sa mansplaining dostal medzi slová roku denníku The New York Times
Dôvod takéhoto konania nájdeme v odlišných vzorcoch chovania. Muži komunikujú s ostatnými, aby dosiahli určité spoločenské postavenie, ženy komunikáciou vytvárajú vzťahy. Inak povedané, ženy vnímajú život ako sieť, muži ako rebrík. Práve preto je bežné, že muži sa často chvália svojimi úspechmi, udržujú si tým svoj sociálny status. Snažia sa vyzerať pred ženou ako niekto, kto vie o čom hovorí a tak využijú každú príležitosť žene prednášať. Chcú, aby to vyzeralo, že o danej problematike vedia viac, aj keď reálne to tak byť nemusí. Dáva im to určitý nereálny pocit moci. Ženy sú neraz svojim okolím doslova donútené podriadiť sa genderovým stereotypom a muži sa so svojím dominantným postavením veľmi rýchlo stotožnia.
Štúdie potvrdzujú, že muži častejšie prerušujú konverzáciu, zatiaľ, čo ženy majú väčšiu tendenciu prikyvovať, usmievať sa a tým konverzáciu uľahčovať. Asertívne ženy sú v spoločnosti často považované za nevychované a drzé.
Uveďme si dva typické príklady mansplainingu. Olympijská cyklistka Annemiek van Vleutenova zažila behom závodu veľmi nepríjemný pád. Okamžite sa našiel neznámy muž, ktorý začal olympijskej víťazke radiť, ako má udržať na bicykli balans. Podobnú situáciu zažila aj americká astronautka a absolventka Harvardu Jessica Meir. Na sociálnej sieti Twittter zverejnila status, ako raz vstúpila do zóny, ktorá mala podobné vlastnosti ako vesmír. Na jej status okamžite zareagoval muž, ktorý astronautku z NASA začal poučovať a vysvetľoval jej zákony termodynamiky. Ako argument uviedol, že v detstve bol vo vesmírnom tábore.
Od ranného veku sme všetci vystavovaní genderovej predpojatosti. Chlapci a dievčatá sú v škole kritizovaní a chválení za odlišné chovanie. Dievčatá napríklad preferujú detské hry v domácom prostredí, chlapci naopak preferujú hry vo vonkajších priestoroch a hry na počítači. Na otázku prečo to tak je, deti v štúdii odpovedali, že domáce hry sú „pre dievčatá“ a počítač „pre chlapcov“. Dievčatám je od detstva vštepované, aby boli milé a poslušné, veď sú predsa „dievčatá“. Ak sa žena v dospelosti podľa tohto vzorca nechová, prináša jej to vzťahové a spoločenské problémy. Pokiaľ žena sebavedome vyjadrí svoj názor alebo sa ohradí voči nepríjemnému mužskému chovaniu, je okamžite onálepkovaná a označená za hysterickú.
Mansplaining je problematické spoločenské chovanie, pretože nás udržuje v genderovej patologickej stereotypnosti. Spoločnosť ešte stále dáva mužom priestor, aby si mysleli, že ich názor je hodnotnejší ako ten ženský. S mansplainingom sa dá samozrejme bojovať, ale nie tým, že budeme od žien vyžadovať väčšiu asertivitu, pretože tento problém sa týka mužov a nie žien. A tak by s nápravou mali začať ako prví práve pani. Alebo si stačí len občas spomenúť na to staré známe pravidlo, viac počúvaj a menej rozprávaj. Pretože ten kto vie počúvať, má aj viac času na premýšlanie.
