V Nicarague sa začali práce na stavbe kanála, ktorý bude spájať oba oceány - Pacifik a Atlantik a bude nielenže veľkou konkurenciou k Panamskému prieplavu, ale tento svojimi parametrami vysoko predstihne.
Ten ovládali a na ňom zarábali USA celé storočie. Až v roku 1999 ho oficiálne prevzala Panama, ale Washington ho neoficiálne stále naďalej kontroluje a má z neho aj veľký finančný úžitok. Američania sú veľmi nahnevaní, že ľavicový nicaragujský prezident, David Ortega, zadal tento projekt Pekingu, čím napomohol ďalšiemu rastu vplyvu Číny v latinskej Amerike.
Projekt má byť hotový v roku 2019 a má stáť 50 miliard dolárov.
Nicaragua bude po otvorení kanálu zarábať na ňom niekoľko miliard dolárov ročne. Čína si od neho sľubuje strategickú nezávislosť a v tomto prípade jej ide predovšetkým aj o prepravu nafty z Venezuely, s ktorou má dohodnuté dlhodobé dodávky. V tom mal ešte prsty zosnulý venezuelský prezident Hugo Chavez, čo Američania považovali za veľkú provokáciu.
Rozmery kanála sú enormné - dĺžka 278 kilometrov, šírka medzi 230 a 520 metrov. Za čínskou investorskou skupinou stojí, samozrejme, pekingská vláda, čo projektu dodáva veľkú brizanciu a Biely Dom nad tým doslova zúri. Čínsky vplyv v latinskej Amerike sa ešte viac zvýši - Peking sa v posledných rokoch stáva čoraz dôležitejším partnerom pre krajiny latinskej Ameriky a vytláča z tejto pozície USA. Aj na tom má nemalú zásluhu mŕtvy prezident Hugo Chavez, ktorý bol neúprosným odporcom Washingtonu.
Čína je aktívna aj v Paraguaji, kde si zakúpila veľké poľnohospodárske plochy. Washington stráca svoj vplyv aj v tejto krajine.
Aj iná juhoamerická krajina, Ekvador, prejavila väčšie sympatie Číne ako USA. Umožnila jej priamy prístup k svojím naftovým poliam – aj to veľmi hnevá Biely Dom. A nové možnosti pre Čínu v oblasti ekonomickej spolupráce sa otvorili aj v Chile a Argentíne. Emancipácia a nezavislosť krajín latinskej Ameriky od silného vplyvu USA neustále narastá.
