Bez Mesiaca, ktorý stabilne obieha Zem, by život na nej nebol vznikol. V žiadnom prípade nie život na úrovni komplikovaných organizmov. Mesiac v prvom rade stabilizuje polohu zemskej osi, čo je veľmi dôležité pre pravidelné ...
...striedanie ročných období a pre vhodné teploty na zemskom povrchu, aké sú potrebné pre organický život. Mesiac je aj príčinou veľmi dôležitých prílivov a odlivov morí a oceánov, ktoré pozorujeme na pobrežiach. Tak sa vytvárajú veľké plochy plytkej vody, kde vznikajú organizmy, ktoré môžu vychádzať na pevninu.
Ak by zemská os stratila svoju stabilitu, tak by veľké časti zemského povrchu v dôsledku obrovských teplôt vyprahli a spustli a stali by sa len púšťami. Iné časti by v dôsledku večnej tmy natrvalo zamrzli.
Mesiac sa tak postaral o to, že klíma na Zemi ostala v priebehu miliard rokov relatívne konštantná. Náš sused, Mars, ktorý nemá Mesiac podobnej veľkosti ako naša planéta, bol v úplne inej situácii. Jeho osa v priebehu jeho histórie neustále menila svoj sklon medzi 15 a 80 stupňami. Niečo také je pre život v takej forme, ako sa vyvinul na Zemi, neprijateľné. Zemská os má konštantný sklon 23,5 stupňov. Tým je mienený uhol medzi osou rotácie a ekliptikou. Ekliptika je myslená rovina, v ktorej leží elipsa, po ktorej sa Zem pohybuje okolo Slnka.
Medzičasom vieme aj to, že Mesiac sa v čase svojho vzniku nachádzal oveľa bližšie k Zemi, ako v súčasnosti. Bol vo vzdialenosti približne 20 000 až 30 000 kilometrov. Jeho povrch bol v tom čase krvavo červený a na oblohe sa javil 15 krát väčší ako dnes. Čo však bolo veľmi dôležité, to bol fakt, že jeho príťažlivosť voči Zemi (tak ako Zem priťahuje Mesiac, tak aj on priťahuje Zem; pochopiteľne je ale jeho gravitácia podstatne menšia ako gravitácia Zeme) bola oveľa silnejšia. Jeho príťažlivosť smerom na Zem bola v tom čase 225 krát väčšia ako v súčasnosti. V dôsledku toho sa zemský povrch dvakrát denne zodvihol a klesol až o 800 metrov.
Nezabudnite si uvedomiť, vždy keď sa pozriete na Mesiac, že ak by ho nebolo, tak by nebolo ani nás.
