Prečo sa EÚ občania nemôžu dozvedieť, aká je skutočná situácia v Lýbii

EÚ zamýšľa rozbehnúť v júni vojenskú operáciu v Lýbii proti pašerákom ľudí, ktorí posielajú tisícky ľudi z brehov Afriky cez Stredozemné more do istej smrti. 

V rámci operácie majú byť zničené ich plavidlá, ktoré sa nachádzajú predovšetkým na lýbijských brehoch. Brusel a NATO už vypracovali „perfektné“ plány na úspešnú akciu. Zbrane predsa nesmú zaháľať, to je vždy cieľom generálov. Vec má však ešte jeden háčik. Ten je v Berlíne – nemecká vláda má totiž veľké obavy pred hroziacou novou a oveľa nebezpečnejšou misiou nemeckého Bundeswehru, ako bola v Afganistane. 

Nemecká ústava nedovoľuje akékoľvek vedenie útočnej vojny nemeckou armádou. Berlín je dobre informovaný o skvelých a veľmi účinných nebezpečných zbraniach, ktorými disponujú rôzne ozbrojené skupiny v Lýbii a o ich prepojení s takzvanými bandami pašerákov ľudí. Za kulisami moci sa Berlín preto pokúša celú akciu spomaliť. Robí  to však veľmi diplomaticky, aby  nevzniklo podozrenie, že Nemecko to celé brzdí, lebo predsa aj kancelárka Merkelová odsúhlasila pri vrcholovom stretnutí EÚ boj proti zmieneným pašerákom. Povstalecké lýbijské milície, ktoré pri útoku ozbrojených síl EÚ na pašerákov okamžite zasiahnú do bojov, majú najmodernejšie vysokoúčinné zbrane a aj také rakety, ktoré sú veľkým nebezpečím pre vojnové lietadlá akéhokoľvek druhu. Odkiaľ takéto vysoko moderné zbrane majú, je jasné každému, kto aspoň trochu sleduje aktivity zbrojárskeho priemyslu USA, Francúzska či Nemecka. 

Pozime sa v týchto súvislostiach na situáciu v Lýbii. Mimochodom, nemecký minister Frank-Walter Steinmeier nedávno kritizoval nepremyslenú akciu Západu zlikvidovania Muamara Gaddafiho. 
V Lýbii vládne nesmierny chaos a situácia je tam ešte oveľa horšia ako v Ukrajine. Napriek tomu nás žiadne mienkotvorné média Nemecka či Francúzska (o anglických ani nehovoriac) neinformujú o skutočnom pozadí chaosu a terorizmu, ktorý vládne v Lýbii. O situácii, ktorá v súčasnosti panuje v Lýbii, kto v nej ťahá nitky a kto ju spôsobil, o tom sa mlčí. Dosiaľ jedinú informaciu o lýbijských pomeroch som  v rámci  západoeurópskych médiách objavil len v jednom menej známom nemeckom periodiku (a samozrejme aj v niektorých médiách južnej Ameriky). 
Známy žurnalista Knut Mellenthin v ňom dal svojmu článku titul: Kto je vládcom chaosu v Lýbii?- vodcom rebelov je občan USA, ktorý pracuje už veľa rokov pre CIA. 

O čo tu ide? Predsa len o „bežnú maličkosť“: Veľká časť ozbrojených síl Lýbie je pod kontrolou istého Khalifa Haftara. Za Gaddafiho bol vodcom armády, ktorá viedla v roku 1980 vojnu  proti republike Čad. V Čade bol zajatý a uväznený. Gaddafi však popieral, že by bol vyslal vojakov do Čadu (konal Haftar na vlastnú päsť, prípadne z poverenia USA?).  Haftar sa od tej chvíle stal zarytým odporcom Gaddafiho, korému dovtedy oddane slúžil. Napokon ho CIA vyslobodila z väzenia v Čade  v čase, keď dostala čadskú vládu pod svoju kontrolu. Haftar išiel následne do USA, kde bol od CIA vyškolený a vycvičený k tomu, aby pomohol v Lýbii zvrhnúť, respektíve zabiť Gaddafiho a vyvolať politický prevrat. V roku 2011 ho Washington poslal do Lýbie, aby viedol vojnu proti tým silám v krajine, ktoré sa nechceli podrobiť USA a ich diktátu. Haftar ale vôbec nemá bezvýhradnú podporu takzvanej opozície. To sú viaceré zoskupenia a veľkokmene, ktoré síce neobľubovali Gaddafiho, ale neboli ani priaznivcami USA.

Po skončení Gaddafiho vlády pozostávala úloha Haftara v Lýbii v bezohľadnom presadzovaní záujmov USA. Washington sa ale veľmi prepočítal, keď si myslel, že po zvrhnutí Gaddafiho a po jeho démonizovaní, mu bude celý lýbijský národ vďačne a oddane ležať pri nohách. Odpor voči USA v Lýbii čoraz viac silnie a v krajine pretrváva dramatická, neistá a veľmi neprehľadná situácia a neustále prichádza k bojovým zrážkam odporcov Washingtonu s ozbrojenými silami Haftara.
Ovládnutie Lýbie je pre USA veľmi dôležité najmä z geopolitického hladiska. Po tom, ako v Egypte Američania dosadili s americkými zbraňmi a americkou pšenicou nového diktátora, ktorý ako bývalý generál ovláda egyptskú armádu (ktorej USA ročne dáva 2 miliardy dolárov), tak tým rozbili v krajine na roky aj akúkoľvek opozíciu. 

O niečo podobné sa usiluje CIA teraz aj v Lýbii, aby tak Washington mohol upevniť svoju mocenskú pozíciu v severnej Afrike, čo mu potom umožní – taká je jeho predstava – zabrániť rastúcemu vplyvu Číny v Afrike. A EÚ sa tomu všetkému len bezmocne prizerá a naďalej prijíma tisícky úbohých utečencov  z chaosu a vojen Afriky, ktorých má z veľkej časti na svedomí politika Bieleho Domu. Ten samozrejme ani len nenapadne, aby sa aspoň finančne podielal na obrovských výdavkoch, ktoré sú pre EÚ s tým spojené. Američania to cynicky pokladajú za vec, o ktorú sa má starať výlučne EÚ. „Požiar“, ktorý zapríčinili, majú „hasiť“ Európania.