Erdoganov deštruktívny zásah do suverenity Berlína a EÚ súvisí s genocídou Arméncov

Pripravovaný koncert Drážďanskeho symfonického orchestra v Drážďanoch rozhneval Ankaru tak veľmi, že turecká vláda intervenovala v Bruseli i v Berlíne. Intendant orchestra, Markus Rindt, to označil za útok na slobodu prejavu a

zásah do suverenity cudzieho štátu. Ide o koncert s názvom Aghed, venovaný spomienke na genocídu Arméncov Turkami, korá sa odohrala pred sto rokmi.

Turecký EÚ-veľvyslanec v Bruseli v poverení tureckej vlády robí tlak na EÚ i na Berlín, aby zrušili finančnú podporu tejto “protitureckej” aktivity, ktorá má byť realizovaná aj v internacionálnej produkcii a aby ju tak znemožnili.

Exekutívna agentúra EÚ pre vzdelanie a kultúru síce zatiaľ stojí za projektom Aghed (ktorý podporuje sumou 200 000 eur), ale či napokon Erdoganovi predsa len neustúpi a projekt nezruší, najmä, ak bude jeho šialené záujmy podporovať a tlak vyvíjať aj nemecká kancelárka, to nemožno vylúčiť. Práve naopak, je to viac ako pravdepodobné.

Je to veľmi pravdepodobné aj preto, že zmienená agentúra medzičasom už odstránila na svojej internetovej stránke informácie o prípade. Je to jednoznačný poukaz na to, že Erdogan tlačí a vydiera Európu čoraz smelšie a intenzívnejšie, a to dokonca už aj v oblasti umenia a kultúry. Ako sa len v priebehu jedného roka zmenili vzťahy medzi EÚ a Tureckom v prospech Ankary, je vidieť aj na tom, čo by ešte nedávno bolo úplne nemysliteľné: Erdogan hrozí, v prípade nevyhovenia v tejto veci, s ukončením rokovaní o vstupe Turecka do EÚ. Takže všemocný prezident Erdogan vec vstupu Turecka do EÚ už vidí tak, že Brusel a Berlín ho v podstate musia prosiť o to a prejavovať mu neustálu vďaku za to, aby vôbec chcel vstúpiť do EÚ.

O čo ale ide Erdoganovi a Ankare, že chcú za každú cenu prekaziť jedno kultúrne podujatie v slobodnej (zatiaľ) Európe? Odpoveď na to je jednoduchá. Turecký prezident nechce, aby sa o zločineckej genocíde Arméncov dozvedel prostredníctvom kultúrnych podujatí Drážďanského orchestra takpovediac každý.

V roku 1915 bolo z Turecka deportovaných okolo dva milióny Arméncov a z nich viac ako milión bolo zavraždených, prípadne zahynuli počas strastiplnej dlhotrvajúcej cesty do núteného vyhnanstva.

Umelcom, ktorí v tomto projekte účinkujú, ide len o to, aby sa rozbehol mierový a či zmierujúci dialóg. Nechcú provokovať, ale zmierovať. Umelci chceli, aby ich orchester hosťoval okrem iných miest predošetkým aj v Istanbule a Jerevane – v hlavných mestách Turecka a Arménska. Erdogan a jeho vláda chcú niečo také za každú cenu prekaziť. Nechcú pripustiť zmierovací proces.

Ankara už medzičasom zakázala usporiadanie tohto koncertu kdekoľvek na území Turecka.