Dejiny majú neraz zvláštnu dynamiku. 23.5.1949 vstúpila do platnosti nemecká ústava ako jedna z najdemokratickejších na svete. Presne v ten istý deň, ale o 67 rokov neskôr, sa stretla nemecká kancelárka s prezidentom štátu,
ktorý sa podobným zákonom, ako to pred 83 rokmi urobil Hitler (Ermächtigungsgesetz – splnomocňujúci zákon) , stal de facto tureckým diktátorom. Erdogan, práve tak ako aj Hitler, strhol týmto zákonom absolútnu moc na seba.
Kde sú však teraz kritici nového tureckého diktátora – tí kritici, ktorí napríklad stranu AfD vyhlasujú takmer za stranu nacionálnych socialistov, teda za stranu akou bola Hitlerova NSDAP? To je ale nehanebné a absurdné voči AfD.
To, čo sa odohráva v Turecku je predsa práve prebiehajúca cesta k nacionalistickej diktatúre. A tu mlčí Angela Merkel a jej podobní - mlčia pokorne a devótne.
Prečo nikto v Bruseli, Berlíne a Paríži vehementne neprotestuje a nepodnikne kroky proti tejto krajine, ktorá je členom NATO a ktorá chce byť v EÚ? Erdogan a jeho nové Turecko vo veľmi mnohom pripomínajú Nemecko z roku 1933.
Turecký parlament pred niekoľkými dňami s potrebnou dvojtretinovou väčšinou zrušil imunitu viac ako štvrtiny svojich poslancov. Proti nim ma byť zavedené vyšetrovanie kvôli údajnej velezrade a údajnej korupcii a ďalším údajným zločinom. Ak bude týchto 138 poslancov odsúdených – a to Erdoganova justícia určite urobí – tak stratia svoje mandáty v parlamente. Potom v parlamente ostane už len 412 poslancov – z toho 290 AKP – teda posluhovači a pritakávači Erdogana. Dosiaľ bola dvojtretinová väčšina reprezentovná číslom 367, potom na ňu budú stačiť hlasy 275 poslancov, a tak bude môcť AKP, čiže Erdogan, meniť ústavu kedykoľvek a ako bude chcieť – presne tak to mohol robiť aj Hitler.
Týmto spôsobom bude môcť Erdogan dosiahnuť presne to, čo dosiahol už Hitler, ktorý postupne zlikvidoval všetky strany v Nemecku, a to len za niekoľko mesiacov. Ešte v roku 1933, keď v marci dal parlamentom odhlasovť svoj Ermächtigungsgesetz, tak potom už v novembri existovala už len jeho strana NSDAP a diktatúra bola nastolená.
Merkel nielenže sa nepostavila proti Erdoganovi a jeho nacizmu blízkym metódam, ale ho ešte aj nepriamo podporila tým, že v Istanbule s ním mala hodinový rozhovor, keď sa tam konalo vrcholové stretnutie OSN.
Inou veľkou podobnosťou medzi nedzi metódami Hitlera a Erdogana, je boj proti terorizmu, tak ako ho hlása turecký prezident. U Hitlera sa teroristi volali komunisti a socialisti, u Erdogana sú to Kurdi. Hitler obvinil komunistov z podpálenia berlínskeho Reichstagu (čo bolo len klamstvo) a preto boli pozbavení všetkých práv a bez udania dôvodu mohli byť zatknutí a zbavení majetku.
Hitler označil komunistov za úhlavných nepriateľov štátu a preto ich bolo treba likvidovať. Podobne bude môcť robiť aj Erdogan s Kurdmi a teoreticky každého z nich môže obviniť z terorizmu. Turecký samovládca a krutovládca tak môže prostredníctom vymyslených teroristických obvinení Kurdov, fakticky všetko legitimovať a dať ich zatýkať, vraždiť a bombardovať. Kto proti tomu niečo povie, alebo ako žurnalista napíše, ten bude tiež zatknutý a odsúdený ako nepriateľ tureckého štátu.
To je ale paralela k hitlerovej nacistickej diktatúre.
Putin je pod takým zorným uhlom v porovnaní s Erdoganom demokrat bez škvrny a hany.
