Mladosť nie je len istá epocha ľudského života – mladosť je predovšetkým aj stav ducha, je aj neustálym rozbehom vôle, nadšenia, spontanity a rozletu fantázie a je aj prejavom a intenzitou pozitívnych pocitov.Mladosť je však...
aj neustále víťazstvo odvahy nad zbabelosťou a je aj triumfom nepripustenia usadlosti a pohodlnosti, ktoré sa do človeka s pribúdajúcimi rokmi začnú nebadane vkrádať, ak nie je ostražitý !!!!!!!
Nikto sa nestane starým len preto, lebo ho stiesňuje a k zemi tlačí pocčet prežitých rokov.
Nie, tak sa staroba nezačína – staroba sa začína až vtedy, keď dáme zbohom našim ideálom a vzdáme sa našich snov a vízií. Rokmi sa môže pokrčiť naša pokožka, zvráskavieť naša tvár a môžu sa sfarbiť naše vlasy do siva. Ak ale stratíme naše nadšenie a zvedavosť, našu túžbu po novom poznaní, našu lásku a nádej, potom sa začína krčiť, scvrkávať a starnúť aj naša duša, a tak upadá a sa z nás vytráca aj náš duch.
Preto nikdy nezabúdaj:
Si taký mladý, aká mladá je tvoja viera v seba a tvoja vnútorná sloboda a si taký starý, aký veľký je tvoj strach a tvoje pochybnosti. Si taký mladý, aká mladá je tvoja sebadôvera a odvaha, a si taký starý, ako necháš narastať tvoj vnútorný úpadok a tvoje neistoty.
V neposlednom rade si však aj taký mladý, aké mladé sú tvoje nádeje, tvoje sny a ideály a si taký starý, ako narastá tvoja váhavosť a zbabelosť.
Pokiaľ prijímaš s otvoreným srdcom posolstvá krásy, radosti, smelosti, altruizmu, spravodlivosti a súcitu od kozmu, od tvojej matky Zeme, od ľudí a od všetkého ŽIVÉHO, dovtedy zostaneš mladý, a to aj vtedy, ak si návrat Slnka po dlhej zime zažil hoci už aj stokrát.
Až potom, keď navždy ovisnú krídla tvojich vzletov a rozletov a skloníš hlavu od hviezd k zemi a keď pripustíš, aby vnútro tvojho srdca zaplnil pesimizmus, ľad a deštruktívny cynizmus, až potom si naozaj už aj ty starý, bezmocný a len poľutovaniahodný.
Preto si pripomeň každý deň odznova:
Len v tebe samom, v tvojom srdci a v tvojom duchu leží kľúč k večnej mladosti!
