Madinat Khalifa - Beverly Hills Blízkeho východu?

Cez víkend som mal možnosť sa oboznámiť s oblasťou Madinat Khalifa A (často v angličtine nazývané i Khalifa City, keďže madinat je v arabčine mesto), ktorá sa nachádza na juhozápad od Abú Dhabí, blízko jeho medzinárodného letiska. Oblasť má podľa môjho odhadu cca 12 km2 a pred pár rokmi tam neexistovalo absolútne nič, iba holá púšť. V priebehu týchto pár rokov nastal obrovský budovateľský boom a dnes sa tu nachádza kopec nových víl či nová mešita.

Keďže Abú Dhabí je v skutočnosti ostrov, má trošku obmedzené možnosti pre svoj rast, ktorý bol za posledné desaťročia priam rapídny. V okolí tohto ostrova je však púšte dosť a preto pár osvietených hláv prišlo s myšlienkou postaviť úplne nové mesto na voľných pieskových dunách. Tento ambiciózny projekt bol naozaj od začiatku koncipovaný ako "druhé mesto" v Abú Dhabí, kde budú mať obyvatelia k dispozícii všetko a nebudú v podstate do "prvého" mesta vôbec chodiť. Na rozdiel od Abú Dhabí tu však nemali byť vysoké mrakodrapy, ale nízke vily s peknými cestami lemovanými palmami, peknými bazénikmi a garážami pre poriadne autá s poriadnymi motormi. Proste kalifornské Beverly Hills v blízkovýchodnom podaní. A podarilo sa? Nuž poďme sa pozrieť...

Na prvý pohľad to nevyzerá zle, no nie? V Madinat Khalifa A je mnoho viliek, i keď mnoho z nich sa ešte stavia. Nechýba ani nová mešita či bytovky pre menej majetných obyvateľov.

Bohužiaľ však realita je trošku tristnejšia. Áno, sú tu vidieť pekné vily, ale často len oproti nim cez cestu sú polodostavané domy a staveniská s neupravným okolím.

Tento problém je však len sekundárny. Oveľa horšie (aspon z investorského hľadiska) je, že ľudia o vily nemajú záujem. Kopec ich je prázdnych, iné zasa slúžia ako ubytovne pre stovky Indov či Filipíncov. Príčin je viacero. Jednou z nich je pokles cien nájmov v Abú Dhabí, za ktorý môže nedávna hospodárska kríza a stavebný boom, vďaka ktorému prišlo na trh obrovské množstvo nových bytových jednotiek, takže si bývanie priamo v meste mohol dovoliť vyšší počet ľudí. Ďalšou príčinou je fakt, že architekti mesto navrhli pre úplne lenivých ľudí, ktorí všade chodia autom, resp. ktorí nechodia nikam - neexistujú tu chodníky, parky, detské ihriská, proste nič kam by sa dalo ísť, keby sa človek rozhodol ísť na prechádzku. Dokonca i prípadné bezcieľne potulovanie je tak trošku samovražedný nápad, pretože bez chodníkov musí človek chodiť po cestách, po ktorých sa často preháňajú obrovskou rýchlosťou obrovské autá.

Obchody a nejaká tá reštaurácia sa nachádzajú len na  jednej ulici, čo je ako iste sami uznáte na mesto o rozlohe 12 km2 pomerne málo. A samozrejme je nutné tam ísť autom. Takže v podstate ani idylka pre rodiny s deťmi sa nekoná, keďže tam nie je absolútne čo robiť a mamičky musia pri kočíkovaní súperiť o priestor s vozidlami typu SUV, čo je trošku nerovný boj. Ako mi nedávno povedala jedna (filipínska) realitná agentka - ani Indi tie domy nechcú, sú k dispozícii prakticky zadarmo. Je tu však ešte jedna vec, ktorá stojí za zmienku v prípade miestnych víl. Poďme sa do jednej z nich pozrieť na návštevu.

Na prvý pohľad celkom ujde, nie? Poďme sa pozrieť teda dovnútra.

Ako vidieť, miestom sa nešetrí a v izbách sa nábytok takmer stráca. Takže ak chcete, môžete si bez problémov kúpiť domov krídlo.... alebo aj dve. Čo však pri bližšom preskúmaní zarazí, je kvalita práce, hlavne detaily, ktoré sú vidieť hneď na prvý pohľad na povrchu (to, že sa pri stavbe použili miesto tehiel kartónove krabice človek asi hneď nezistí). Napríklad si je možné všimnúť honosné, až gýčovo zdobené stropy, na ktorých však opadáva omietka.

Dom má síce necelé dva roky, ale miestami pôsobí, akoby sa chystal každú chvíľu rozpadnúť (čo sa skôr či neskôr asi aj tak stane). Taktiež návšteva kúpeľne nie je veľmi oslňujúca. Ani nemôže, keďze komplet všetko kovové vybavenie je zhrdzavené.

Nuž nechcel by som tu asi bývať, ani sa tu sprchovať. Naviac v kúpeľni chýba odvetrávanie, takže nerez súčiastkam sa hrdzavelo ešte ľahšie. Indickí robotníci neodviedli veľmi poctivú prácu, rovnako ako ani architekti. Ale ťažko sa im čudovať, keďže neexistujú žiadne normy, predpisy alebo kontrola (zlatá EU, že?). Majiteľom - emirátskym občanom - na tom veľmi nezáleží, keďže pôdu dostali od vlády zadarmo a v týchto vilách väčšinou bývať nechcú, dávajú ich stavať len pre účely prenajímania. Takže prečo by sa stavitelia mali snažiť urobiť prácu poriadne, však?

Ako vidieť, keď má niekto k dispozícii neobmedzenú moc a prakticky neobmedzené financie, väčšinou to nevedie k ničomu inému než hre na Boha, čo je celkom dobrá zábava v počítačových  hrách, ale v realite to vedie k neefektívnosti a mrhaniu prostiedkami. To je však niečo, s čím sa tu stretnete na každom kroku, takže zrejme nad tým sa asi nikto nezamýšľa. Každopádne bolo by zaujímavé vidieť toto miesto o 30 rokov. Je tu veľká šanca, že z neho zostane len hromada polorozpadnutých ruín. Ale pokiaľ na to budú stále peniaze, určite nastane nejaký druhý pokus - Alah tiež predsa nestvoril svet za jeden deň.