40. výročie vzniku SAE - dôvod na oslavu?

2. decembra 1971 bola založená federácia Spojené arabské emiráty. Jednalo sa o iniciatívu emirátu Abú Dhabí, výsledkom ktorej bol vznik tejto federácie pôvodne šiestich emirátov (ku ktorým sa neskôr pridal ešte jeden). S ponukou pre pripojenie sa k federácii oslovil vtedajší vládca Abú Dhabí i ďalších vládcov, ktorí sa však rozhodli ísť cestou nezávislosti, a tak Bahrajn i Katar sú dnes samostatnými štátmi.

National day

Každý rok sprevádzajú deň 2. decembra (a väčšinou i nasledujúci deň) masívne oslavy, možno tak trochu po vzore amerického dňa nezávislosti. Už niekoľko dní pred oslavami sa však celé mesto zahalí do farieb emirátskej vlajky (tzn. červená, zelená, biela a čierna), ulice sú lemované svietiacimi LED vlajkami, budovy rozvinú obrovské zástavy, nezriedka pokrývajúce i tretinu plochy niektorej zo strán, a autá sú taktiež často vyzdobené v národných farbách. Väčšina inštitúcií pripraví nejaký kultúrny program deň pred národným dňom, aby si i zahraniční zamestnanci užili radosti z emirátskej samostatnosti. Naša univerzita bola taktiež vyzdobená obrovskými vlajkami a symbolmi 40. výročia a predvčerom pripravila program s množstvom prednášok a ukážkami tradičných tancov či lokálnej kuchyne. Keďže však prednášky boli v arabčine, väčšina expatov sa aj tak rozhodla radšej pracovať.

V informačnom maili o tejto udalosti boli expati taktiež vyzvaní, že v prípade záujmu môžu v tento deň prísť oblečení v tradičnom oblečení (mužská kandoora a ženská abaya). K môjmu prekvapeniu veľká časť mojich kolegov túto výzvu poslúchla a na teamovom meetingu som si pripadal ako na zjazde beduínov. Za normálnych okolností sa totiž považuje za nevhodné, aby si cudzinec obliekol toto oblečenie (aj keď to nie je protizákonné) a preto boli kolegovia zrejme radi, že to môžu využiť. A kto nemal na sebe biely beduínský hábit (dish-dash), tak dostal aspoň šál vo farbách národnej vlajky, vyzdobený zlatými niťami a symbolmi 40. výročia. Team meeting sa tak zvrhol v menší cirkus, kde normálne oblečení zostali len jeden Talian, jeden Iračan a jeden Slovák.

Fejk

V poslednej dobe mám pocit, že toto je expatmi najpoužívanejšie slovo v tejto krajine. Nie, nejedná sa o bývalého riaditeľa pražskej ZOO, ale o fonetický prepis anglického slova "fake". A často ho počuť i v súvislosti s oslavami tohto národného dňa. Sám som si všimol, že expati majú k tejto krajine v najlepšom prípade pohŕdavý postoj, ale sú mnohí takí, ktorí otvorene prehlasujú, že ju priamo nenávidia. Každopádne zdá sa, že tu sa realizuje Havlove motto "Pravda a láska musí zvítězit nad lží a nenávistí" - láska k peniazom je tu často silnejšia než akákoľvek nenávisť. Ta druhá časť motta o pravde a lži však bohužiaľ dostáva mohutne na frak.

Ako príklad uveďme ženu, ktorá dala dekorovať svoje X5 bižutériou v národných farbách od Swarovski za 30 tisíc eur (článok tu). Samozrejme novinami a lokálnymi obyvateľmi je velebená ako najväčšia patriotka, ale expati... ich názory si môžete ostatne prečítať pod samotným článkom. Každý svoj pobyt tu proste berie ako nutné zlo, ktoré je potrebné prežiť, aby potom po návrate do civilizácie mohol za nadobudnuté peniaze žiť pohodlný život.

Obdobný prístup majú i otroci, resp. expati patriaci do kategórie robotníkov, taxikárov a ďalších zamestnancov, prichádzajúcich väčšinou z Indie, Pakistanu a okolitých krajín. Taxikári si na anténku pripnú emirátsku vlajočku, ale keď sa ich opýtate, či sa im táto krajina páči, odpoveďou je väčšinou len úškrn alebo odpoveď "only for money".

Za blog do väzenia

V rovnakom plátku bol uverejnený i článok o uväznení piatich mužov, ktorí údajne urazili na blogu emirátskeho prezidenta, viceprezidenta a korunného princa. Lokálni obyvatelia samozrejme krok schvaľujú a myslia si, že 2-3 roky väzenia sú adekvátny trest, poniektorí dokonca žiadali trest vyšší. Deň na to však bloggeri dostali od vládcu milosť, zrejme pri príležitosti osláv výročia vzniku krajiny. O národnosti bloggerov nebola nikde zmienka, ale mohla by to byť vcelku zaujímavá informácia.

Ekologická veľmoc

Dnes som zachytil i článok o tom, že sa z pirátskeho pobrežia stala krajina považovaná za ekologickú veľmoc.

Keby sme si predstavili našu atmosféru ako piesok, po ktorom sa každý snaží kráčať čo najopatrnejšie, aby v ňom zanechal čo najmenšiu (uhlíkovú) stopu, tak jednotlivé krajiny by hĺbku svojich stôp mali asi rôznu. Avšak emiráty by v ňom pravdepodobne zanechali pás ako po prejazde buldozéru.

Keď si spomeniem na to, ako v Európe od malička učia deti šetriť energiou, lebo je drahá, zhasínať a vypínať elektrospotrebiče, ktoré sa nepoužívajú, vymýšľať co najúspornejšie práčky a chladničky... A tu sa na to všetko zvysoka kašle. Budovy vôbec nie sú stavané ako úsporné, izolácia je vulgárne slovo (i keď tu izolácia je dôležitá kvôli chladeniu a nie ako u nás kvôli udržaniu tepla) a všetky klimatizácie v meste bežia non-stop naplno. MHD prakticky neexistuje (rovnako ako ani chodníky) a každý sa všade presúva autom. To všetko vďaka minimálnym cenám elektriny a benzínu. Tu však je nutné povedať, že ani expati svoje zvyky z domu nedodržiavajú a veselo tejto megaspotrebe energie pomáhajú.

Výsledkom sú tak stavby a životný štýl tak náročné na energiu, že ak raz dôjde k jej nedostatku, tak si ani neviem predstaviť, aké dôsledky to môže mať. Zrejme ešte pár rokov potrvá, kým ropa vydrží, takže som sám zvedavý, či si niekto zodpovedný tento trend uvedomí a podarí sa mu s tým niečo urobiť, alebo či tu z toho o pár desaťročí bude len mesto duchov plné vysokopodlažných ruín.