Budúcnosť sociálnej demokracie

Zo záujmom som sledoval voľby v Česku. Fantastické na moderných voľbách je tá skutočnosť, že voľby pripomínajú nejaký napínavý športový zápas, najmä v čase sčítaní.

 Na Slovensku komunálne voľby neboli tak napínavé, lebo sa sčítali v noci a druhý deň ráno som si zasadol k hotovej veci.
Chcem napísať pár poznámok k môjmu blogu, ktorý som... pustil na internet. Nemyslím že je účelné dlhými úvahami objasniť svoj názor na sociálnu demokraciu a jej budúcnosť, či má nádej sa v podmienkach aké existujú v "postkomunistických" krajinách sa rozvíjať už aj vzhľadom k tomu že samotná sociálna demokracia historicky končí.
Predovšetkým tieto stranyktoré si dávali hrdý názov "sociálnodemokratické" boli postihnuté teóriou reálneho socializmu ktorá vychádzala z Marxových filozofických úvah ktoré boli zdeformované ideologickými nánosmi. Ako príklad stačí si premietnuť napríklad neďalekú históriu vývoja "krištálovo" čistej SDĽ.
Potom čo v roku 1992 HZDS vytvorilo vlastný vládny kabinet, radosť politickej špičky SDĽ z volebných výsledkov a z toho, že sa stala druhou najsilnejšou politickou stranou na Slovensku sa vytrácala. Bezprostredne po voľbách ponúkali svoju účasť na moci, no tieto nádeje neboli vyslyšané. A tak museli znovu zaujať miesto "systémovej opozície" a čakať a čakať.
Pragmatická politika, niekedy tomu hovorili aj "realistická politika", je to o čo sa pokúšala navonok SDĽ "presadzovať". V skutočnosti to bolo stále lavírovanie, ktoré nebolo pre funkcionárov SDĽ ničím novým. Táto strana nehľadala nové postavenie, alebo nové cesty ekonomického vývoja Slovenska. Neprichádza s novými názormi, novými myšlienkami. Len upozorňovala na možné nebezpečenstva pri presadzovaní volebného programu vlády. Čo keby sa situácia na Slovensku skomplikovala? Potom by sa mohli preukázať, že to boli predsa oni kto upozorňovali na možné riziká.
V čom bol rozpor politiky SDĽ? Táto mladá politická strana mala svoje hlboké korene v nedávnej histórii, a jej vývoj sa dal prognózovať už v roku 1990. Vedenie tejto strany, ktoré sa navonok a hlásilo sa k demokracii a pluralite názorov tieto princípy hneď po novembri začalo vnútri strany tvrdo potláčať. Verbálne sa zrieklo princípov demokratického centralizmu, no prakticky tento systém neprestalo uplatňovať so všetkými negatívnymi dôsledkami strany Marx-Leninského typu (To predstavovalo jediného neomylného vodcu, ktorý sa stáva postupne geniálnym a nenahraditeľným, tajomníci, ktorí geniálne myšlienky vodcu iba rozpracovávajú, celý aparát strany pracoval na rozvoji popularity svojho vodcu). Preto z tejto strany odchádzali ľudia ktorí hľadajú nové cesty vývoja spoločnosti a zostávajú tam predovšetkým politikári ktorí si bravúrne osvojili mocenské hry. Predseda tejto strany na kritiku svojej politiky zvyčajne odpovedal, že je neadresná a nepodložená fakty.
O tom, aké boli skutočné ciele aparátu SDĽ - strany, ktorá sa hlásila k sociálnej demokracii sa ukázalo vtedy, keď sa dostala do vlády spolu s pravicovými stranami. Jej vládnutie sa v podstate nelíšilo od vládnutia strán, ktoré sa hlásili k pravici. Výsledkom účasti SDĽ vo vláde bola skutočnosť že stratila svojich priaznivcov a bola odsúdená na smetisko dejín. O čo vlastne vedeniu SDĽ išlo? Po novembri 1989 si skupina, ktorá sa dostala na čelo vtedajšej KSS uvedomila, že pokiaľ nechcú pracovať alebo organizovať odboj v kotolniach ako disidenti, nezostáva im ako pokračovať v dráhe profesionálnych politikov. Na to prijali ideologický postulát, že budú stranou, ktorá obhajuje záujmy "ľudí práce", pričom týchto ľudí práce vôbec nedefinovali. Boli to povrchné, nič nehovoriace vyhlásenia, a ukázalo sa, že že to bol zásah do čierneho a pomerne širokému spektru voličov vyhovujú. Súčasne sa však začali intenzívne usilovať o adekvátny prístup k moci a vyárendovať si miesta v parlamentu, a keď pánboh dá i vo vláde. Keď sklamali svojich voličov vytratili sa z politickej scény. Na troskách SDĽ vznikla nová strana, ktorá už neproklamuje snahy po sociálnej spravodlivosti, prevzala systém sociálnej demokracie zo všetkými negatívami politického systému, a vládne k spokojnosti svojho aparátu.
Prečo spomínam na zašlé časy? Nie sú to zašlé časy ale tvrdá minulosť. Sociálna demokracie ako systém sa bude veľmi brániť aby si zachoval svoje postavenie. Živí obrovské množstvo aparátu na všetkých úrovniach, a nebude mať záujem sa týchto privilégií vzdať. Veď voľby to sú v podstate preteky o to, kto dokáže lepšie zahmlievať svoje záujmy a presvedčí voličov že jeho úmysly sú čistejšie.
Keď sa zrútil systém demokratického centralizmu vo východoeurópskych krajinách bola snaha okrem iného hľadať alternatívy ako napr. samospráva. Podľa môjho názoru neboli vtedy predovšetkým technické podmienky podobný projekt realizovať. Ale s nástupom Internetu, mobilnej techniky, alebo identifikácie, ako je elektronický podpis vzniknú podmienky pre rozvoj priamej demokracie a nebude to len snaha jednej malej strany.

Taký projekt začína presadzovať v českej republike strana "Úsvit". Je škoda,že na Slovensku nie je podobná strana.
Stanislav Dobrovodský