Politika

Pomaly, ale isto strácam akékoľvek ilúzie o politike ako takej. Strašne by som chcel byť nejako viac politicky aktívny, čím myslím byť informovaní o politickej situácii, mať prehľad o stranách, chodiť pravidelne voliť, viesť siahodlhé, niekam smerujúce rozhovory, so svojími známymi o tom čo sa u nás deje a podobne.

A aj som sa o to doteraz snažil. S výnimkou asi jedných volieb, som sa zúčastnil všetkých a vždy som čakal zmeny. Nikdy som nemal, ružové okuliare a neveril som Mečiarovmu tvrdeniu o tom, že budeme na tom o pár rokov ako Švajčiari a ani cyklistovi Dzurindovi jeho zvýšenie platov na trojnásobok, no dúfal som, že sa aspoň pomalými krokmi postupne vypracujeme na štát, ktorý bude mať v európe nejaké meno. Z veĺkej časti sa mi to aj splnilo. No musíte oddeliť politiku od všetkého ostatného. Konečne už vo svete vedia, že aj krajiny bývalého východného bloku stoja za to, že tam žijú normálny ľudia, že maju prírodné a kultúrne pamiatky, ktoré stojí za to vidieť, buduje sa infraštruktúra, aj investorov pribúda, že tu nežijeme v chatrčiach a dokonca vieme používať internet a mobily, a máme aj splachovacie wc. No proste propaganda, ktorá bola na dennom poriadku za čias studenej vojny už nie je. A dokonca keby som si založil ružové okuliare a odmyslel si také tie bežné starosti všedných dní, tak sa nám nežije až tak zle. Samozrejme tie starosti riešia ľudia aj v Nemecku, aj vo Francúzku aj v iných krajinách európy. No mńa ide poraziť z tej bezmocnosti nejako ovplivniť to ako sa u nás šafári v politike. Už je úplne jedno či vládne pravica, alebo ľavica nič konštruktívne sa nedeje. Vždy ten istý scenár. Pred voľbami medové motúzy a po voľbách prežívame déjá vu. Prvé dva roky volebného obdobia sa riešia staré kauzy predchádzajúcej vlády a novozvoléná koalícia sa bije do pŕs a stína hlavy. Občan len čumí, čo to vlastne tí Dzurindovci všetko pokašlali. Potom nasleduje rok relatívnej tvorivosti, ked koalícia predkladá všakovaké návrhy a opozícia ich bojkotuje a naopak. Spolu držia len vtedy, keď nejaký politik vtipálek príde s návrhom aby si znížili platy alebo poslaneckú imunitu. No a nakoniec príde posledný rok a to rok predvolebný, kedy sa začnú z noci do rána objavovať bilboardy s vyretušovanými vysmiatími tvárami ľudí, ktorí zaručene tento štát dovedú ku krajším zajtrajškom. Potom sa situácia opakuje, ale tentokrát sú v nemilosti Ficovci. Blá blá blá blá. Stále do okola to isté. V odbornej literatúre je politika definovaná ako proces a metóda rozhodovania, správa vecí verejných a umenie riadiť štát. to znie celkom seriózne, no viac sa mi v tejto chvíli hodí definícia osoby politika z wikipédie. Politik je človek zaoberajúci sa politikou, pejoratívne taktik a PREFÍKANEC. Je to síce veľmi jemné pomenovanie no výstižné. Toto povolanie, ktoré by malo byť v podstate poslaním, niektorí jedinci dehonestovali na frašku a práve kôli týmto politikom strácam prehľad a ilúzie a hlavne chuť ísť znova aj keď predčasne voliť.