Křesťanství vrazilo kudlu do srdce antické civilizace. Naprosto nekompatibilní s antickým pohledem na svět, zahltilo filozofii dogmaty a mezi lidi zaselo náboženskou nesnášenlivost.

Abrahámovská náboženství jsou pohromou pro tento svět.

Ateisté, nepřátelé křesťanství v cele se Stalinem a Hitlerem ukázali jak se to má dělat...?

Abrahamité, tedy judaisté, křesťané a mohamedáni, neboli trojjediní vyznavači stejného biblického Boha

Zdroj: https://martinmarak.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=6369...

...

... krestane opravdu s muslimy stejneho boha nevyznavaji...

Přirozeně, že ano. Pojmenovávají ho různě, ale to je jen lingvistická záležitost. Alláh je arabský výraz pro Boha.

Ono sa to teraz ľahko kope do židovsko-kresťanských koreňov. Ale len jednoduchá otázka? Ako je možné, že z tých desiatok civilizácií, ktoré tu už boli, a často boli podstatne vyspelejšie ako európska v 1.tisícročí, len tá naša židovsko-kresťanská dosiahla takého vrcholu?

Treba však študovať históriu hlbšie, a nielen z internetu či bulvárnych článkov. Napr. taká veda - všade sa stále a dokola opakuje, že kresťanská Cirkev bola príčinou pomalého pokroku, pretože bránila "pokroku". Neexistuje však väčší nezmysel...

Kto zakladal prvé univerzity, teda prvé inštitucionalizované vzdelávacie subjekty? Kto boli prví učenci? Čo bolo sídlom vzdelanosti a šírenia poznatkov v "temnom" stredoveku? A kto bol prvou inštitúciou, ešte pred vznikom rôznych kráľovských akadémii, ktorá takpovediac dávala úradný štempeľ, že ten a ten poznatok nie je blud, ale že je to naozaj nový objav či poznatok.

1. Pápež a králi, pričom absolventi univerzít založených pápežom boli uznávaní všade. 2. Prví učenci boli v prevažnej miere kňazi, pretože len tí boli dostatočne vzdelaní, mali aký-taký príjem na skúmanie a hlavne voľný čas na takéto "kratochvíle". Chudobní boli radi, ak nepomreli hladom, a bohatí mali iné starosti - s organizovaním hostí, lovov a honov, turnajov a samozrejme vojen.

3.Pred vznikom univerzít, ale po ich vzniku boli centrom vzdelanosti kláštory. Pričom mnísi, na rozdiel napríklad od tých budhistických, nežili z darov, čo im priniesli veriaci. Kláštory boli viac-menej sebestačné, a niektoré sa dokonca špecializovali na zúrodňovanie divočiny, v ktorej dovtedy nikto nežil. Napr. ešte v 12. storočí boli južné Čechy prakticky neobývateľným pralesom s množstvom nebezpečných bažín. Až mnísi urobili meliorizáciu a vodu sústredili do rybníkov, z ktorých potom vzniklo dnes známe rybnikárstvo. A mimochodom, v kláštoroch bolo zvykom, že ten-ktorý rád sa pravidelne stretával.

A keďže kláštory boli roztrúsené po celej Európe, tak sa poznatky získané z jedného kláštora relatívne rýchlo (na obdobie stredoveku) šírili po celej Európe.

4. Cirkev.

Alebo ten notoricka známa kauza Galileo... Dnes sa to prezentuje ako "dôkaz" toho, ako Cirkev bránila pokroku. Lenže ak by Galileo žil dnes a postupoval by rovnako bezhlavo, dopadol by rovnako - prišiel by o vedeckú kariéru. Ale na pochopenie tejto kauzy treba chápať udalosti nie z dnešného pohľadu (po boji je každý generálom), ale z pohľadu vtedajších poznatkov. Geocentrická sústava bola na svoju dobu veľmi moderná - "degradovala" totiž mimozemské telesá len na objekty, teda bol to úplne iný pohľad ako mali iné civilizácie - ako napr. aj tí vami zmieňovaní Sasi. Tí považovali nebeské telesá za bohov. A aký je v tom rozdiel? Obrovský až civilizačný. Zatiaľ čo Bohov ťažko možno skúmať a zisťovať, prečo konajú tak ako konajú (teda, prečo planéty či Mesiac obiehajú tak ako obiehajú), pri "degradácii" planét na "obyčajné telesá" to samozrejme už možné je. Ale tento posun v myslení bol možný len tým, že judaizmus rovnako ako kresťanstvo uznávalo len jediného Boha - a všetko ostatné boli len živé organizmy a neživé látky a telesá. Žiadni ďalší Bohovia.A len tak mimochodom, geocentrickú sústavu Cirkev prevzala od Aristotela, podobne ako medicínske poznatky od Galéna základy práva z Ríma.

za odvahu a zdravé názory

Děkujeme s Žožíkem za ocenění našeho apokryfního sdělení.